The Second

8.časť

,, To je taký stále ?" Opýtam sa s nádejou ,že odpoveď bude znieť áno. ,, Nie úprimne som ho takého ešte nevidel . Práve naopak zvykne byť milý a vtipný .Ale teba podľa tohto celého nemá veľmi v láske." Pousmeje sa ,,Mali by sme skúsiť akú veľkú dávku liekov na bolesť ti zajtra dám. Zájdem pre tie lieky a skúsime sa prejsť čo povieš?" povie milo no so strachom . Keď sa vráti odomkne putá od postele ,,Fajn , budem ťa chytať ak by si to neudržala a spadla .Celý čas mi budeš hovoriť stupnicu bolesti od jedna do desať, hneď ako povie desať naspäť ťa posadím a dám ti zvýšenú dávku .Môžeme ?" prikývnem a postavím sa ,, Štyri ." Poviem a Gio si to zapíše ,,To nie je také zlé .Skús spraviť krok:" Povie a položí notes aby ma vedel chytiť . Spravím najprv jeden krok a potom aj pár ďalších . ,, Lexy tá stupnica ." Ozve sa Gio ,, Šesť." Gio prikývne a stále má natiahnuté ruky ,akoby som mala spadnúť. Niekoľko krát prejdem po izbe a stále Giovi oznamujem stupne mojej bolesti . Odprevadí ma späť do postele . ,, Nebolo až také zlé , to však neznamená ,že to zajtra nebude horšie. Ale nemusíš sa báť celý čas tam budem s tebou .A ak bude treba dám ti aj zvýšenú dávku ." prikývnem ,,Ďakujem ."

,,Lexy budíček !" zobudí ma Gio ,, Musíme ťa dať do kopy !" Pousmeje sa ,, Nie že by si vyzerala zle ..." opraví sa ,, Áno viem ." poznamenám a postavím sa . Zo šatníka vyberieme voľnejšie čierne tričko s dlhým rukávom a potlačou k tomu dáme krémové cargo nohavice . Nemyslím si ,že som niekedy v živote na sebe mala toľko makeupu ako teraz . Rozbitú peru prekryjem červeným rúžom . Cez plece si dám jednoduchú pomerne malú kabelku a spolu s Giovou pomocou si obujem tenisky . Vlasy si rozpustím a na len trička si zakvačím slnečné okuliare s veľkými a tmavými sklami .

,,To zvládneš ." Povie Gio a podoprie ma aby sa mi po schodoch išlo lepšie . Z každým krokom ,ktorý spravím mojim telom prejde ostrá bolesť .V rebrách to je najhoršie bolesť je taká silá ,že mám pocit ,že mi vybije dych . Konečne si sadnem do auta . ,,Takže jednu polku dávky ti dám predtým ako vystúpiš z auta a druhú polku ti dám predtým ako vojdeš k Jackovi . Jednu celú si necháme v rukáve ak by to bolo naozaj zlé. Ak ju budeš chcieť len povieš alebo mi to dáš najavo inak ." Prikývnem . Po pár minútach cesty auto zastane v podzemnej garáži kliniky . ,,Vyhrň si rukáv ." Povie Gio a do žili mi dá prvú polku dávky . Spolu prejdeme k výťahu odľahne mi . Vo výťahu sa pozriem do zrkadla je vidieť opuchy pri očiach . Pochybujem ,že mi uverí príbeh ,že sa nič nestalo. Musím si teda vymyslieť iný. Na oči si nasadím slnečné okuliare .Prejdeme niekoľkými chodbami bez toho aby nás niekto zastavil . Všetci totiž vedia , koho ochranka nás sprevádza. Pred vstupom do izby ,kde je Jack sa posadím na lavičku ktorá tam je . Ochranka ,ktorá je pred dverami jeho izby mi venuje nepekný pohľad . ,, Gio daj mi celú dávku prosím ." zastonám . ,, Je možné ,že sa ti bude točiť hlava ." Varuje ma Gio ,pokrútim hlavou na znak toho ,že mi to nevadí . Gio mi teda dá celú dávku . Pred vstupom dnu jeden z ochranky chce skontrolovať , či pre sebe nemám zbraň ,, Ledva chodí ak ste si nevšimli !" poznamená nie veľmi príjemne Gio . Vojdeme dnu.

 ,, Dobrý deň pán di Rossa !" Pozdraví sa veselo Gio ,, Dobrý aj vám pán doktor." Odzdraví sa z postele Jacka posadí sa ,, Chcel som vás už skontrolovať aj ja . A hlavne chcem vidieť aké spravili tie stehy !" Začne odo mňa brať pozornosť Gio ,, Oh ahoj Lexy !" všimne si ma ,, Ahoj ."odzdravím sa nesmelo ,, Kde si celý čas bola? Najprv ma zachraňuješ a potom zmizneš ." Pousmeje sa a pozrie von oknom . ,,Bola som pozrieť ako sa ..." nedovolí mi dokončiť vetu ,, Hm ,už asi tri dni nesvieti slnko ." Tým upozorní na moje slnečné okuliare ,,Daj si to dole ." Povie už podráždenejšie . A venuje mi pohľad ,, Pekný make up škoda ,že opuch nezakryje veľmi dobre ." Až teraz pocítim účinok dávky liekov od Gia ,hlava sa mi začne točiť akoby som bola na kolotoči . ,, Poď sem prosím ." Požiada ma Jack ,musím sa veľmi sústrediť aby som išla rovno . Rukou sa pokúsi nadvihnúť mi tričko no ja zastavím . Druhou rukou dá preč tú moju a nadvihne ho . ,, Pán doktor a toto ste videli ?" Opýta sa Gia ten zamrzne ,, Bola som zápasiť ..." snažím sa zamaskovať svoje obviazané rebrá ,, Ach tak !A v ktorom podniku ?" Jack je už naozaj nahnevaný ,, U Leva ." Dodám Jack sa natiahne pre svoj mobil a niekomu začne volať ,, Ahoj mám otázku ... Nebola u vás posledné dni Snehulienka ? ( Tak ma volajú pretože som bledá a už mám aj prefarbené vlasy na čierno .) Si si istý ,že už asi rok nie? Dobre teda ‚ďakujem pomohol si mi ako vždy ." A zloží .     ,, Nikto ťa nevidel zápasiť nikde už asi pol roka . Povedal mi že si nie je ani istý či ešte žiješ ." Vytiahne mi najprv jeden rukáv a potom druhý ,,Aha dosť pekné vpichy vyzerajú skoro ako moje , tie po kanyle vidíš?" ukáže na svoje vpichy. Rozbúcha sa mi srdce , tep si počujem a hlava sa mi roztočí ešte viac . ,,Lexy Ja sa nehnevám na teba ! No dobre možno za to ,že mi klameš aj tuto s pánom doktorom ale viem ,že na to asi máš dôvod . Tak mi teraz povedz .ČO TI SPRAVIL ANDREW?" zvýši hlas môj obraz sa začne tmaviť ,, Nič."Jack sa pozrie na Gia ,, Zavolaj dnu Andrewa ." Povie po chvíli vojde dnu ,, Už si to počul? Tak ona sa bola biť u Leva a niekto ju rozbil tak ,že nevie ani poriadne chodiť!" Zasmeje sa Jack no Andrewovi nie je do smiechu . ,, Nevieš mi zistiť kto?" Postaví sa Jack ,, Idem na to šéf ." povie a dá sa na odchod ,, PRESTAŇ MI KLAMAŤ!" skríkne po ňom ,ja sa otočím a pozriem na Gia na znak toho ,že mi nie je veľmi dobre . ,, Poznáš ma niekoľko rokov Andrew vieš teda povedať čo neznášam ?" Dá mu otázku  ,, Keď niekto    klame ." povie ponížene ,, A?" opraví ho Jack ,, Keď niekto rozhoduje namiesto teba." Dodá ,,Výborne. A teraz mi povedz ako ťa mám potrestať ?" Gio už vidí ,že každú chvíľu asi odpadnem  ,, Tak my asi pôjdeme." Povie potichu a natiahne za mnou ruku ,, Nie!" Zavrčí Jack . Teraz sa mi hlava zamotá natoľko ,že sa zatackám dopredu aby som nespadla .Jack sa za mnou natiahne akoby ma chcel chytiť . No ja padnem dozadu tu ma asi zachytí Gio.

...,,Lexy!" prebudím sa na hlas mojej najmladšej sestry Carli .Objímem ju tak silno ako len viem .Na pleci zacítiť niekoho ruku otočím sa . Je to moja mama a s ňou moje staršie sestry Isabella a Olívia .Cítim ako mi po lícach stekajú horúce slzy . ,, Kedy už budem s vami?" Mama mi dá bozk na čelo . ,, Ešte máš veľa času ." Za ruku ma chytí Olívia staršia z dvojičiek ,, Musíš bojovať !" pokrútim hlavou ,, Ja už nevládzem ! Nemôžem ísť ďalej bez vás !" Po líci ma pohladí Isabella       ,, Veríš nám však?" prikývnem ,,Nikomu neverím tak ako vám." Utriem si slzy. ,, Tak ver ,že máš pre čo bojovať." Dodá . ,, To ,že to je ťažké" Začne Olívia ,, Neznamená ,že to je nemožné." Dokončíme spolu naše súrodenecké motto. ,,Je čas sa zobudiť . Ale neboj stále sme tu ." dotkne sa miesta , kde mám srdce mama .

,,Setra! Zavolajte niekto sestričku !" zakričí Gio ,,Už sa zobúdza :" povie pokojne a usmeje sa na mňa . ,,Pekný večer ...Skoro som z teba dostal infarkt. Myslel som si ,že som ťa predávkoval !" Pri dverách stojí zadychčaná Lili ,ktorá asi bežala pre sestričku . Pozriem sa von oknom . Vonku už je tma . ,,Koľko je hodín ? Alebo ako dlho som bola mimo ?" Chcem sa posadiť ale Gio ma svojim pohľadom donúti ľahnúť si späť. ,, No" pozrie sa na hodinky ,, Asi tak 5 hodín" Poznamená. ,, A čo sa mi vlastne stalo?" ,,Stres, lieky a aj to ,ŽE LEDVA CHODÍŠ A MALA BY SI LEŽAŤ:" povie výraznejšie . ,, Jack podpísal reverz zajtra teda pôjde domov a ty tiež . Na noc si ťa tu chcú nechať ." Super noc v nemocnici ,pomyslím si . ,, Och áno a máš vymyslieť trest pre Andrewa .Keby si niečo potrebovala nechal som ti na nočnom stolíku vizitku a mobil ." dá sa na odchod . ,,Trest?" opýtam sa Gio sa otočí na päte .Venuje mi pohľad ,, Jack nie je schopný mu žiadny dať tak to nechal na teba ." Mykne plecami ,, A čo ak ho už mám ?" Gio vypúli oči . Z jeho pohľadu zisťujem ,že si o mne teraz nemyslí veľmi pekné veci . ,, Povedz im , že chcem aby sa mi ospravedlnil . Každý sa môže mýliť . A bude to na jeho svedomí ak to spravil schválne." Prikývne ,, Tak teda dobrú noc Lexy ." žmurkne a už otvorí dvere aby odišiel ,, Aby som nezabudol Jackova izba je hneď vedľa a máš tu aj ochranku ..." usmeje sa na mňa posledný krát a odíde.