6.časť

198 9 0
                                    

Začnem behom na bežiacom páse potom prejdem aj na iné stroje. Nakoniec prejdem k boxovaciemu vrecu po pár úderoch Jack zadrží vrece ,, Veľmi sa neunav večer pôjdeme skontrolovať dodávku z Kolumbie ." prestanem udierať ,,Nič som o tom nevedela ."

,, Preto ti to vravím." Prejde ku mne ,,Je to niečo špeciálne ?" on len pokrúti hlavou ,, Nemalo by byť ." Pozrie sa na svoje hodinky ,, Choď sa osprchovať potom ti s Andrewom vysvetlíme ,čo budeš robiť." Prikývnem a dám sa na odchod.

Po teplej sprche oblečená prejdem k Jackovej izbe a zaklopem .Otvorí mi však upratovačka           ,, Pán di Rossa je už v jeho pracovni ." povie ,,Mohli by ste ma tam prosím odprevadiť?" Prikývne a ja len idem za ňou. Prejdeme na prízemie a zastavíme sa pri izbe s veľkými dvoj-dverami . ,,Nezabudnite zaklopať." Poznamená upratovačka a odíde . Ja priložím zovretú päsť na dvere, nadýchnem s a zaklopem ,,Ďalej!" ozve sa z pracovne. Pomaly stlačím kľučku a vojdem dnu . Za jedným rohom stolu sedí Jack ten rukou ukáže aby som si sadla . Andrew ,ktorý sa postojačky opiera rukami o stôl ,mi venujem nepríjemný pohľad a potom odvráti hlavu. Sadnem si na stoličku nad , ktorou sa opiera. ,,Jack ty to s ňou myslíš vážne ?" Jackovi venujem prekvapený pohľad lebo ešte včera so mnou nemal Andrew žiadny problém. ,,Akože jej fakt veríš . Podľa mňa len prišla snoriť." Nervózne sa prechádzal po miestnosti no hlas stále držal v jednej rovine aby neznervóznil Jacka . Ja len sledujem ako sa nahnevane prechádza po izbe a hovorí všetko zlé ,čo by som mohla spraviť. Pousmejem sa a on zastane a otočí sa za mnou ,,Je ti snáď niečo vtipné?" na mňa si už dovolí zvýšiť hlas a pristúpiť ku mne. Oprie sa voľnú časť mojej stoličky. Natiahne ku mne ruku ,,Nedotýkaj sa ma ." poviem pokojne a uhnem sa jeho dotyku . Zasmeje sa ,,Ty mi už len budeš hovoriť ,čo mám robiť nie ?" Skríkne a chytí ma pod krk. Priškrtí ma a ja venujem Jackovi pohľad ten len mykne plecami, na znak toho ,že si to mám vybaviť sama . ,,Pritlač viac!" vzdychnem a roztiahnem nohy . Toto asi nečakal .Vlepí mi facku. ,,Vzrušuje ťa to?" zašepkám ,on dá ruku preč z môjho krku . ,, Fajn si sa ukázal Jack ! Nie len ,že je narkomanka ešte aj šte*ka!" Prejde dupotavo k dverám . ,, Pochybuješ o mojich rozhodnutiach ?" povie pokojne Jack ,, Asi zabúdaš na to ,kto je tu šéf!" Povie už vážnejšie ,,Teraz pekne zavrieš tie sk*rvené dvere . A pokojne , opakujem pokojne tu so mnou vysvetlíš plán tuto Lexy . A ak sa jej ešte raz dotkneš bez toho aby si na to dostal rozkaz. Alebo na to mal normálny dôvod." Žmurkne na mňa ,, Tak za to budeš niesť následky , ako normálny člen tejto rodiny." Andrew si zhlboka vydýchne a prejde späť k stolu . Nebudem klamať ,že ma líce od jeho facky nepáli .A ani to ,že na krku stále cítim otlačky stisku jeho ruky. Jack sa na mňa pozrie . ,, Si v poriadku ?" opýta sa so záujmom . Ja len prikývnem .,, Takže môžeme začať ..."

Po ich asi pol hodinovej prednáške .Sa urýchlene vrátim do svojej izby . Prejdem ku zrkadlu v kúpeľni . Facka od Andrewa mi na tvári okrem otlačku jeho dlane zanechala aj škrabanec asi od prsteňu ,ktorý nosí na ľavom prostredníku. Makeupom si prekryjem odtlačky na krku aj na krku. Škrabanec sa akosi na tvári stratil , takže ho nie je vidieť. Oblečené mám rifľové nohavice, čierne oversieze tričko s potlačou . Okolo pásu si zapnem opasok na ktorom mám už puzdro na zbraň .Otočím opasok tak aby som zbraň mala pri krížoch a zložím ju tam . Pre istotu si za opasok strčím aj dva náhradné zásobníky . Prejdem do garáže ,tak ako mi bolo povedané . A nasadnem do jedného z čiernych Audi džípov . Zo sedadla spolujazdca ma so slovami  ,, Padaj dozadu   malá ." vyhodí veľký muž oblečený v obleku a s tvárou pokrytou výrazným strniskom . Do auta si prisadne Lili ,,Panebože, ahoj ani si nevieš predstaviť ako dlho som hľadala v, ktorom aute si !" objíme ma ,, Aj ja ťa zdravím." Podozrievavo sa na mňa pozrie a ukáže ukazovákom na svoje líce , na miesto ,kde mám škrabanec . ,, To nič !" pokrútim hlavou. ,, Tu audi tri , my sme pripravený na odjazd ." zahlási do vysielačky muž na mieste spolujazdca . ,,Audi jedna je tiež pripravené ." ozve sa z vysielačky ,, Range rover je už tiež pripravený audi jedna pôjde pred nami ." ozve sa znovu . V konvoji troch áut prejdeme niekoľko kilometrov. Zastaneme v prístave medzi veľa nákladnými kontajnermi . Pri jednom z nich stojí auto. Vystúpia z neho dvaja muži. Z prvého auta vystúpia dvaja muži. Jeden na nich ustavične mieri a ten druhý ich prešacuje .Po chvíli prikývne na znak toho ,že sú čistý . Z Range Rovra vystúpi jeden muž a ten otvorí dvere Jackovi . Hneď za Jackom vystúpi Andrew ,ktorý ma ruku položenú na zbrani za opaskom. Obaja sú v oblekoch . Začnú sa rozprávať. Ja sa obzriem po kontajneroch . Z poza jedného trčí postava v čiernom . ,, Asi máme problém ." poviem a Lili sa na mňa zamračí .,,Niekto nás sleduje ." poviem ale neotočím sa dozadu. Nechcem aby vedeli , že o nich vieme. ,, Ten modrý kontajner má na sebe číslo jedenásť ." dodám . ,, Tu Audi tri . Pri modrom kontajneri číslo jedenásť niekoho vidíme !" zahlási zarastený muž do vysielačky . Jeden z mužov vonku si priloží vysielačku k uchu . A venuje pohľad Andrewovi . Ten prikývne ,chytí Jacka okolo ramien a ide s ním rýchlo k autu . Je už asi pozde lebo jeden z mužov s ,ktorým sa rozprávali schytá guľku do chrbta a padne mŕtvy na zem . Jeden muž z našej ochranky dostane guľku priamo do hlavy . Naše Audi začne urýchlene cúvať až do chvíle keď vodiča trafí guľka do stredu hrudi. Všetci vyskočíme z auta a muž s vysielačkou zahlási ,, Kód 567 ! Kód 567 ! Postrelili nám vodiča ..." vetu v behu nestihne dokončiť lebo mu guľka trafí brucho . Bežím k najbližšiemu kontajneru tu sa skryjem, odistím a nabijem svoju zbraň. Držím ju v oboch rukách pred sebou . Prejdem poza dva kontajneri za rohom počujem pohyb . Pozriem sa do mláky vody ,ktorá vyteká z jedeného kontajnera. V jej odraze je muž ,ktorý si nabíja zbraň . Zájdem za roh a postrelím ho do hrude . Asi desať metrov odo mňa vidím niekoho prebehnúť . Pomaly idem tým smerom . V uličke do ,ktorej vbehla tá osoba si všimnem pár kvapiek krvi. Začne pršať a to vôbec nie je dobré... Pretože kvapky dopadajúce na kontajnery môžu prehlušiť kroky. Pomaly idem ďalej , medzi dvoma kontajnermi je uzučká ulička. Pousmejem sa prejdem k nej pozriem sa do nej . Sedí tam schúlený muž , pravdepodobne ten ,ktorý predo mnou utekal.    ,, Nie prosím." ,, Kde sú tvoji kamoši hm?" hlavou mykne doprava . ,, Odtiaľ som teraz prišla ty tupec." Poviem a strelím ho rovno do čela . Pokračujem ďalej uličkou ,ktorou som prišla. Na jednom kontajnery je rebrík vyleziem po ňom. A plazím sa navrchu kontajnera na konci vidím bežiaceho Andrewa . Mieri na neho žena z vrchu kontajneru oproti. Dva krát na ňu vystrelím a ona spadne k dolu. Andrew niekam bežal bez toho aby sa obzeral niečo sa deje. Počujem výstrely ,veľa výstrelov rozbehnem sa smerom odkiaľ idú. Prebehnem k uličke odkiaľ išli výstrely . Je to Jack. Ide ku mne z druhej strany uličky a za ním ležia dve telá . Jedno z tiel sa ohne vytiahne svoju zbraň

,, Jack!" Skríknem no je už pozde . Guľka trafí Jacka pri kľúčnej kosti. Strelca trafím do krku a on spadne späť . Bežím späť k Jackovi . Vyzlečiem mu sako a obviažem mu ho okolo rany a silno zatiahnem . Jednou rukou mu na ranu tlačím. ,, Neboj sa bude to v poriadku !" .Rukou si zájdem do vrecka v saku a podá mi jeho mobil . Zbraň si preložím do ruky, s ktorou zatláčam Jackov ranu a ešte silnejšie ju pritlačím. Jack mi prstom odblokuje mobil „Andr.."snaži sa povedať ,,Áno už mu volám ,šetri si sily." Zodvihne ,, Andrew?" opýtam sa pre istotu ,, Lexy?" Spýta sa zadýchane ,, Jacka postrelili ! Skúste nás ,čo najrýchlejšie nájsť ." poviem rýchlo ,, Do riti !" povie a zloží .,,Už nás hľadajú ." Jackove sako už presakuje krvou . Preto ho ešte viac utiahnem. A zatlačím na ranu. Zatvárajú sa mu očí ,, Nie , nie ,nie. Vydrž už nás hľadajú !"Jednou krvavou rukou mu potľapkám na líce aby som ho prebudila ,, Nesmieš zavrieť oči , nezaspi dobre?" Počujem za sebou kroky . Jednu ruku položím na zbraň .A keď sa kroky približujú namierim tam zbraň . Nie je to nikto koho poznám preto vystrelím a aj trafím rovno do stredu hrude .Pomaly sa otáčam späť za Jackom . Pocítim tupú bolesť po údere na hlave a padnem do bezvedomia.

The SecondDonde viven las historias. Descúbrelo ahora