Harry Potter- Jednorázovky

Milenci v prestrojení [HP/LM]

18+

„Neznášam to tu." Zanadával Poter vyšťavene, keď sa už po najmenej stý raz zbieral zo zem. „A neznášam Voldemorta za to, že ma núti byť tu zavretý každý jeden víkend. Kedy si mám vôbec oddýchnuť? Cez týždeň v škole, bez chvíľky voľna, pretože Vyvolený proste musí ísť príkladom vo všetkom, vrátane výsledkov v škole. Cez víkendy zavretý tu, takže žiaden čas na oddych!" neprestával hromžiť na svoj nešťastný údel.

„Keby som vedel, že to bude mať takéto následky, nikdy by som sa ku nemu nepridal!"

„To už stačilo. Prestaň sa ľutovať a vstaň. Najbližšiu prestávku budeš mať až za hodinu." Ozval sa Lucius trochu podráždene. Nie len Potter tu bol zatvorený. Tento mesiac dostal na starosť všetky jeho tréningy. To znamená, že tu bol celý víkend, takže nemal šancu postarať sa o niektoré svoje...záležitosti. A aby toho nebolo málo, rozhodol sa Potter, že dnes bude po celý čas fňukať. Doteraz mu to trpel, nie že by oplýval nekonečnou trpezlivosťou, to ani náhodou. Avšak vedel, že ak by sa mu niečo stalo, jeho pán by ho náležite potrestal.

„Ani ma nehne. Beriem si voľno." Vyhlásil s prekvapujúcou rozhodnosťou. Nezabudol mu pritom venovať vyzývavý pohľad. Lucius to priam neznášal. Potom ako sa Potter pridal k jeho pánovi, správal sa k nemu Lord Voldemort prekvapivo ochranitelsky. Zaujímalo ho, čo medzi nimi je, pretože tej historke o otcovi a synovi ani náhodou neuveril. Predpokladal, že to bol len spôsob, ako Pottera uchrániť pred smrťožrútmi.

„Zbytočne ma tu vraždíte pohľadom, ja sa z tej zeme nezdvihnem. Je celkom pohodlná viete?" ozval sa Potter posmešne a opäť ho uprene pozoroval.

To už bolo na neho príliš. Vyrazil k tomu drzému decku, namieril na neho svoj prútik a odhodil ho ku stene. Tam ku nemu prišiel, násilne ho zdvihol zo zeme a pritlačil o stenu.

„Tak a teraz si niečo vyjasníme Potter. Akceptujem, že si sa rozhodol pridať ku nášmu pánovi a chápem, že spolu máte nejaké tajomstvo. Ale tá hlúpa historka o vašom príbuzenstve na mňa ani v najmenšom neplatí rozumieš?" rozprával ticho, jeho hlas naháňal hrôzu. Aj Potter bol vydesený, hoci sa to snažil skryť za pohŕdaví výraz. „Správaj sa slušne, snaž sa a nehraj sa tu na nejakého rozmaznaného fracka. Potom spolu možno budeme vychádzať."

„S rozmaznanými deťmi máte skúsenosti, však? Jedno predsa máte doma."

Lucius nazúrene zaškrípal zubami a jednou ruku ho pritlačil pod krk. „Pozor na jazyk."

„A čo spravíte? Otec by nebol nadšený, keby sa mi niečo stalo..."

„Ako chceš." Odfrkol si Lucius a odstúpil od neho. Bez opory, ktorú mu doteraz poskytoval sa Potter zvalil na zem. Starší muž nadvihol obočie. Ani si neuvedomil, že ho držal vo vzduchu.

„Tak si teda rob, čo len chceš. Hlavne ma pri tom neotravuj. Kým nás odtiaľto prepustia potrvá ešte zhruba pol dňa. Ver mi, že sa o tomto hlúpom mrhaní môjho času pozhováram s tvojím...otcom." posledné slovo preniesol so značnou iróniou. Potter zareagoval len pobaveným úškrnom... A stále ho uprene pozoroval. O čo mu dopekla šlo? V snahe prežiť to tu do večera sa to rozhodol ignorovať. Presunul sa ku stene veľkej sály v ktorej sa nachádzali a usadil sa na pohodlnú pohovku. Lenže, čo bude teraz robiť? Veľa možností nemal.

Túžil odtiaľto odísť a navštíviť svoj apartmán v jednom z Londýnskych hotelov. Ísť a zistiť, či tam náhodou nie je Thomas. Toho mladého muža stretol, keď bol asi pred pol rokom vo svojom klube. Iste, nikto netušil, že to on je vlastník. Lucius Malfoy, majiteľ gay baru? To by bol škandál. Vždy tam chodil pozmenený radou kúzel...