Harry Potter- Jednorázovky

Následky zvedavosti [Snarry+ LV/QQ]

Okey, je tu nová jednorázovka. Upozorňujem, že je to trochu úlet, hoci to nakoniec dopadlo trochu inak ako som zamýšľala. Prosím berte to s nadhľadom :D A na vaše názory som zvedavá... najmä na ten druhý pár :D

*************

„Blbec. Blbec, blbec, blbec s neuveriteľne blbými nápadmi." Mrmlal si zničene Harry, zatiaľ čo sedel na studených kameňoch a hlavou udieral do stĺpa o ktorý sa opieral. „Merlin nech sa vysere na všetok alkohol." Jeho hlas začínal byť podfarbený hystériou. Bolo mu zle. Veľmi zle. A napriek tomu, že nadával na alkohol, nebol on tou pravou príčinou. Alebo skôr nie jedinou.

Ani nie pred týždňom sa mu podarilo poraziť Voldemorta a všetci boli šťastný. On asi najviac zo všetkých, pretože sa mu podarilo naplniť veštbu a ešte k tomu aj prežiť. To bol bod s ktorým až tak úplne nepočítal, no nesťažoval si. Bol rád, že sa dožije aj svojich osemnástich narodenín. Alebo si to aspoň myslel. To by však nemohol byť taký neuveriteľný tupec!

Na ten Ministerstvom konaným večierkom na oslavu víťazstva ísť nechcel. Nechcel ale musel. A tak sa aspoň na protest opil. A tak mu v hlave vykvitol ten najidiotskejší nápad na celučičkom svete!

To, že mu Severus dal pred svojou smrťou svoje spomienky, vedeli všetci jeho blízky. Veď aj ihneď po tom, ako ho ošetrili začal zbierať dôkazy o tom, že im celú dobu pomáhal. Chcel, aby boli Snapeovi jeho zásluhy priznané. Hoci len posmrtne. Jeho dvaja najbližší kamaráti dokonca poznali aj jeho pravý dôvod. Vedeli, že ho k tomu nehnala len vďaka a úcta. Už dávno sa im priznal, že toho muža miloval napriek tomu, čo všetko si k nemu prežil. Veď práve jeho dvaja kamaráti mu pomohli sa s jeho citmi vyrovnať...

Napriek tomu, bola tu jedna vec o ktorej nepovedal ani im. Vtedy, keď Voldemorta zabil, nechcene nahliadol do jeho mysli. Prečo sa to stalo netušil a popravde to ani bližšie neskúmal. Hoci nedobrovoľne, videl spomienky na celý jeho život. Nerád si to priznával, no po tom všetkom, čo o ňom vedel aj celkom chápal, prečo bol taký aký bol. A aj to, prečo bol po svojom znovuzrodený šialenejší ako kedykoľvek predtým.

A práve táto skutočnosť nedávala Harrymu spávať. O Voldemortovi, vlastne skôr Tomovi vedel, že nikdy nemal kamarátov. Nikdy nemal nikoho, kto by ho mal rád. Harry si bol takmer istý, že ak by už na začiatku školy nezískal svojich priateľov, mohol by dopadnúť rovnako. Možno by teraz po svete skutočne chodil ďalší Temný pán, tak ako to o ňom už toľko krát písali noviny...

To však teraz bolo vedľajšie. Vyzeralo to totiž, že raz, raz v živote bol Voldemort do niekoho zamilovaný. Alebo... mal niekoho aspoň trochu rád. Nech sa to už Harrymu zdalo akokoľvek absurdné. A on, on tú osobu zabil... Nečudo, že ho chcel Voldemort zabiť za každú cenu.

Harry sa však stále nedokázal zmieriť s tým Voldemortovím..."vzťahom". Bolo to celé tak absurdné. Mátalo ho to od chvíle čo sa to dozvedel a veľmi túžil potom, vidieť to na vlastné oči. Inak tomu nebol ochotný veriť.

A tak, keď sa včera opil dostal ten idiotský nápad! Dalo sa vôbec povedať, že sa to stalo včera? Aj tak nechápal ako sa mu podarilo prekĺznuť do ministerskej kancelárie a ukradnúť prototyp nového obracaču času. Potom prekĺzol do školy, skryl sa tak, aby ho nikto nemohol nájsť a použil ho...

Preto sa teraz ocitol v Tajomnej komnate, v dobe, keď by jeho jedenásťročné Ja malo chodilo do prvého ročníku a skutočne nevedel čo má robiť. Ochrany okolo školy ho poznali, takže Dumbledore jeho prítomnosť rozhodne nezaregistruje a s obrazmi by sa mohol dohodnúť, aby jeho prítomnosť nehlásili... ale aj tak...ako sa má z tejto situácie kurva dostať!?