Sing to me (Marcus Gunnarsen)

30.

,,Čo si písal?“ natiahla som ruku za papierom. Bola som zvedavá.

,,Nič,“ zobral papier zo stola a zhužval ho do gulôčky.

Škaredo som po ňom zazrela. ,,Marcuuus!“ zatiahla som, ale on sa iba usmial.

,,Áno, princezná?“ skryl si papier za chrbát a zasmial sa.

Bolo zaujímavé, že taký veľký narcis ako Marcus mi nechcel ukázať svoj výtvor a pochváliť sa ním.

,,Ukáž mi to,“ zavrčala som a chmatla som po jeho ruke.

,,Nie, nie, nie,“ pokrútil hlavou a dal si ho do vrecka.

,,Si hrozný,“ odula som spodnú peru a nsrdene odpochodovala von zo štúdia.

Rýchlo sa objavil pri mne. ,,Bola to iba hlúpa kresba, Bae. Vážne si to chcela vidieť?“ povedal počas toho ako sme stúpali hore schodmi.

,,Mh,“ mykla som plecami a potom sa k nemu otočila. ,,Nevedela som, že kreslíš, žabiak.“

,,Ak chceš mohol by som ti ešte nejaké skice ukázať,“ pekne sa na mňa usmial a v čokoládových očiach sa mu zaiskrilo.

,,To by bolo fajn,“ prikývla som a kráčala ďalej chodbou.

Keď sme vyšli do predsiene, vchodové dvere sa otvorili. Dovnútra prišla Ronnie, ktorá držala za ruku usmiatu Emmu. V tesnom závese za nimi išiel Martinus, ktorý vyzeral trocha nespokojne, ale na perách mu hral úsmev.

,,Chceli ísť niekam von, ale Emma nevedela obsedieť doma, tak museli zobrať aj ju,“ naklonil sa k môjmu uchu Marcus.

Potichu som sa zasmiala, pretože ma jeho dych jemne šteklil. V tej chvíli nám boli venované všetky pohľady v miestnosti.

Ronnie sa usmiala na Martinusa a chytila ho za ruku. Nemohla som si nevšimnúť, ako mu ju od radosti stisla. Emma sa rozbehla k Marcusovi a objala ho okolo pása

,,Konečne sa usmievaš,“ pozrela sa na Marcusa a potom na mňa. Venovala mi veselý úsmev.

Nenápadne som na ňu žmurkla a ona sa začala smiať. Pustila Marcusa, ktorý na ňu pobavene pozeral a prišla ku mne. Trocha som sa sklonila, pretože som vycítila, že mi chce niečo povedať.

,,Mala si pravdu, Baely,“ zašepkala a objala ma, tak silno, že som skoro nestačila udržať rovnováhu. Potom ma pustila a vybehla hore schodmi.

Martinus s Ronnie prešli okolo nás. Moja kamarátka sa pri tom na mňa hlúpo usmievala a nadobúdala som pocit, že je ešte radšej než ja.

,,Ronnie už chytala infarkty, že si to nevysvetlíte,“ zašepkal Martinus a Ronnie po ňom škaredo zazrela.

,,Ja som to počula,“ odvetila namosúrene, načo sa Martinus pobavene zasmial a vtisol jej bozk na líce.

Tvár Ronnie sa premenila na červený semafór, a tak radšej utiekla hore schodmi a Martinus išiel za ňou.

,,Aj ty chceš pusu?“ našpúlil pery Marcus.

Záporne som pokrútila hlavou a poslala mu vzdušný bozk: ,,Radšej mi ukáž tie tvoje maľby, Picasso.“ Chytila som ho za ruku a ťahala ho po schodoch.

Keď sme vyšlapali točité schodisko a prešli chodbou k Marcusovej izbe, zaterasil mi cestu vlastným telom a sladkým hláskom predniesol: ,,Zajtra je koncert v Trømso.“

,,Si robíš srandu?!“ vypúlila som oči, div, že mi nevypadli. ,,Veď to je jedenásť hodín presedených v aute,“ vyšilovala som.

,,Kto povedal, že pôjdeme autom?“ žmurkol na mňa a v tom momente mi došlo akým dopravným prostriedkom pôjdeme.