Sing to me (Marcus Gunnarsen)

35.

Celá zadýchaná som sa odtiahla od Marcusa a začala si uvedomovať, čo všetko som si spôsobila. Nie len mne, ale aj jemu.

Teraz bude veľmi ťažké sa ho vzdať. Slzy sa mi opäť natlačili do očí. Už ma nebavilo skrývať svoje city, takže si po mojich lícach začali tiecť ako sa im zachcelo.

Hľadela som Marcusovi do očí a priala si, aby som mohla vrátiť čas, alebo aby mi nepobláznil hlavu.

,,Marcus zabudni na to," pokrútila som hlavou. Netušila som čo hovorím.

,,Bae," zotrel mi slzu Marcus, ,,vieš ako dlho som na toto čakal? Nechcem zabudnúť."

Náhle ako to dopovedal ma pobozkal. Opäť sa naše pery spojili a ja som sa cítila ako v siedmom nebi.

Pomaly nám dochádzal kyslík a moje pery boli celé opuchnuté. Odtrhla som sa od neho aj keď by som tak vedela stráviť celý život. Čím viac bozkov, tým viac som bola na nich závislá.

Chytila som Marcusa za ramená a našla si jeho čokoládové oči. ,,Marcus, ale ja musím odísť a-," umlčal ma bozkom a ja som sa v tej chvíli cítila úplne bezbranná.

,,Niečo pre teba mám," zašepkal tajuplne, keď medzi nami bola vzdialenosť asi jeden milimeter.

Z vrecka vytiahol trocha pokrčený papier a s malým úsmevom mi ho podal.

Opakom ruky som si zotrela všetky slzy a roztvorila papier. Vypleštila som oči.

Bola to zmluva na ďaľšie dva mesiace. Zrazu mi ochabli všetky zmysly. Jediné čo som vedela bolo, že nikam nejdem a to mi bohate stačilo.

,,Stačí len tvoj podpis," zamumlal Marcus.

,,Ja ťa milujem, Gunnarsen!" zapišťala som, keď som si to všetko uvedomila a vrhla sa mu okolo krku.

Stisla som ho najsilnejšie ako moje ruky vládali. Skoro vypustil dušu. Vybozkávala som ho po celej tvári a venovala mu ten najvďačnejší pohľad na svete. Úsmev som mala natiahnutý od ucha k uchu. Vedela som, že to nemôže byť takto naveky, ale tým sa budem zaoberať o dva mesiace.

Papier som položila na posteľ a zrak mi padol na skoro pobalenú tašku.

,Marcus," zasičala som a obrátila sa naspäť k nemu, ,,to si mi mohol povedať skôr! Nemusela som tu sedieť a roniť slzy, že ťa už nikdy neuvidím."

Marcus sa potichu zasmial. ,,Potom by sa toto vôbec nestalo, či?" zalapala som po dychu z toho ako dobre ma vedel odhadnúť.

,,Ale nie," na tvári sa mu objavil tipický úškrn, ,,vybavoval som to dnes s Martinusom. Veď ten by sa bez Ronnie zbláznil."

Bolo samozrejmé, že aj Ronnie ostáva. Bola som viac než rada, že Martinusovi na nej záleží.

,,Takže čo bude teraz?" povedala som po chvíľke ticha.

,,Noo," pomaly podišiel ku mne a preplietol si so mnou prsty, ,,ja budem tvoj a ty moja."

Cítila som ako sa každá bunka v mojom tela roztápa z jeho slov. Prikývla som a venovala mu ľahký bozk na pery.

~~~~~~

Bolo pár dní po tom, čo mi Marcus oznámil, že zostávam. Zobudila som sa doma u Gunnarsenovcov. V izbe kde dočasne bývala Ronnie bolo pokojné ticho, ale nikto nikde.

Vstala som z postele a keďže mi na pokožke nabehla husia koža, tak som si obliekla mikinu a vyšla z izby. Rozhliadla som sa po chodbe, kde nebolo ani živej nohy.

Zišla som dole po schodoch do kuchyne, kde tiež vládlo ticho. Prešla som do obývačky, dúfala som, že aspoň tam niekto bude. Nechcela som tu ostať sama.