Sing to me (Marcus Gunnarsen)

33.

Pozerala som sa na Marcusa ako mi rozvezuje šnúrky na korčuliach, pretože som ich ja nevedela rozviazať.
Vyzul mi druhú korčulu. Venovala som mu vďačný pohľad a obula si tenisky.

,,Teraz sa cítim tak ľahko,“ zasmiala som sa a začala skackať okolo lavičiek.

Marcus išiel odložiť korčule. Oprela som sa o stenu pri dverách a čakala. Po chvíli z nich vyšiel a usmial sa na mňa. Zaškerila som sa.

,,Čo teraz?“ položila som Marcusovi naivnú otázku. Myslela som si, že toto je všetko, ale v kútiku duše som dúfala, že nie je.

,,Chcela by si vidieť hviezdy?“ navrhol Marcus a mykol plecami ako by mu to bolo jedno, ale oči vraveli niečo iné.

Vnútri som skákala od radosti. Kútiky úst som vykrútila dohora a prikývla. Chcela by som všetko, len aby sme strávili spolu viac času. Počkať. Čože?

,,Tak ideme!“ zavelil Marcus a vytrhol ma z prúdu myšlienok.

Ako poslušný psík som ho nasledovala von zo šatní. Vyšli sme niekoľko poschodí, ktoré viedli na strechu. Zastali sme v neosvetlenej chodbe.

,,Nech sa páči,“ džentlmensky zapriadol a ukázal na železné dvere, ktoré následne otvoril.

Vstúpila som na strechu. Zdvihla som hlavu k nebesám. Zalapala som po dychu: ,,To je nádhera.“

Na nočnej oblohe nebolo ani malého mráčika. Celé nebesá boli posiate hviezdami, akoby niekto bežal po oblohe a roztrhlo sa mu s nimi vrece. Uprostred žiaril mesiac, ktorý svojím neuceleným tvarom značil, že o pár nocí nastane spln. S mlčaním som obdivovala tichú krásu prírody.

,,Keby sme tu v iný čas,“ povzdychol si Marcus, ,,videla by si polárnu žiaru.“

,,Nevadí aj toto je nádherné,“ podvihla som kútik úst a pozrela sa na Marcusa.

Sedel na múriku a obdivoval nočnú krásu oblohy. Prisadla som si k nemu. Nebol síce najlepší čas na sedenie, fúkal štipľavý vietor a bolo chladno, ale chcela som byť s ním.

Rukávy na mikine som si povytiahla a skryla si do nich ruky skrehnuté od zimy. Napravila som si šál a nechala sa unášať vlnami pokojného ticha.

,,Si hladná?“ po chvíli vyšlo Marcusovi z úst a premeral si ma pohľadom.

,,Niečo by som si dala,“ zaškerila som sa, ale on sa zamračil a prisunul sa bližšie ku mne.

,,Celá sa trasieš,“ zhrozene zamrmlal a zrazu jeho teplé ruky hriali tie moje, ktoré boli studené ako ľad.

Vyhľadala som jeho upokojujúce hnedé oči. Opäť v nich plávali zvláštne iskričky, akoby mal v očiach hviezdy, ktoré práve žiarili na oblohe.

,,Dám ti deku,“ zahabkal Marcus. Jeho ruky prestali ohrievať moje a začali sa hrabať vo vaku, ktorý mal celý čas na chrbte. Neviem čím som bola zaslepená, že som si ho nevšimla.

Marcus vybral z vaku červenú deku s vianočným motívom, ktorú mi prehodil cer ramená a potom ma dôkladne do nej zabalil. Celý čas som sa iba priblblo usmievala a sledovala ho ako ma obskakuje. Cítila som sa ako princezná.

,,Nepreháňaš to trošku náhodou?“ pobavene som sa zasmiala.

,,Ak mi tu prechladneš budem ťa mať na starosť, čo by nebolo až tak zlé, ale čaká na nás ešte jeden koncert,“ venoval mi smutný pohľad.

Keby som sa tomu nebránila, tak by mi z oka vybehla nezbedná slza. Všetci mi budú veľmi chýbať. Najradšej by som s nimi trávila každý deň môjho života až do konca, ale jeden mesiac je jeden mesiac.

,,Čo by si povedala na dobré, fastfoodové tacos?“ oživol Marcus a žmurkol na mňa.

Prekvapovala ma jeho rýchla zmena nálad, ale možno si všimol, že ani ja nechcem myslieť na to, že o pár dní tu ja a Ronnie nebudeme. Snažil sa ma rozveseliť, čo bolo od neho strašne zlaté a milé. Nechcela som to kaziť, a tak som na tvári vykúzlila úsmev. Nebol falošný, teraz som sa snažila žiť pre moment, nie pre budúcnosť.

,,Môže byť,“ prikývla som a zahryzla si do vnútornej strany líca.

,,Nikam nechoď!“ ukázal na mňa výstražne Marcus.

Odfrkla som si. Veď som bola v deke tak dobre zababušená, že som ani brvou pohnúť nemohla.

Po dvadsiatich minútach sa Marcusova vysoká postava vynorila na vrchole strechy ľadového štadióna. S klasickým úškrnom na tvári kráčal ku mne a v rukách držal dve porcie tacos. Nikdy som ho nevidela radšej, ešte k tomu s jedlom.

Kuracie tacos položil vedľa mňa a sadol si. Do nosa mi vrazila úžasná vôňa a začali sa mi zbiehať sliny.

,,Požičiam si kúsok deky,“ povedal a začal ju zo mňa odmotávať.

Keď som mala obidve ruky voľné, zobrala som si taco a jedla, pretože som nedokázala hlad udržať na uzde.

Marcus sa natisol ku mne, tak blízko, že som cítila ako z neho sálalo teplo. Bol ako prenosný radiátor. Najradšej by som si obmotala okolo neho ruky a nechala sa vyhrievať. Moje staršie ja by ma za tieto slová poslalo stavať pyramídy do starovekého Egypta a potom by ma rozpredalo na orgány. Strácala som kotrolu nad vlastnými pocitmi a nerozumela ich jazyku, ktorým ku mne prehovárajú každýkrát, čo som v blízkosti Marcusa.

Potichu sme si vychutnávali tacos. Položila som vedľa seba plastový tanier, na ktorom nebola ani omrvinka.

Mľaskla som a pozrela na Marcusa, ktorý si do úst pchal posledný kúsok.

,,Nikdy som nejedla tacos,“ priznala som sa a čakala na Marcusovu reakciu, keďže to bolo jeho obľúbené jedlo.

Nečudujem sa, že to viem, Ronnie mi neustále hovorila niečo o nich. Najčastejšie som počúvala o tom ako veľmi miluje Martinusa, že budú mať svadbu a potom hŕbu škriekajúcich detí, a psov.

Marcusovi skoro oči z jamôk vypadli. ,,Bae, robila si veľkú chybu, veď ty si doteraz poriadne nežila!" rozčuloval sa Marcus.

,,Áno, žabiak, ešte pred chvíľou som bola polomŕtva a prahla po mozgoch,“ zasmiala som sa a Marcus so mnou.

,,Ale ja ako princ som ťa zachránil,“ hrdo vypol hruď.

Iba som nad tým pokrútila hlavou a hravo ho drgla do ramena.

,,Mal by som dostať bozk ako vďaku za...“ pre istotu som ho prerušila, aby netáral ďalšie hlúposti.

,,Radšej už mlč,“ zašepkala som a hlavu si oprela o jeho rameno. Prisunula som sa ešte bližšie k nemu, ak sa to vôbec dalo a zabalila nás do deky. Marcus stuhol, ale potom sa opäť uvolnil a jeho ruku mi položil na pás, a nos zaboril do mojich vlasov.

Asi som sa zamilovala do našich spoločných momentov. Bola som sama sebou a cítila som sa ako by som bola výnimočná. Lietala som hore v oblakoch a problémy zahodila ďaleko za seba.

Muhahahaha, ďalšia dávka cukru pre mojich diabetikov práve uzrela svetlo sveta :DD Čo hovoríte na presladené a totálne nezáživné kapitoly? Spovedajte sa mi prosím do komentárov, ďakujem🙏❤

Túto kapitolu by som chcela venovať Pineapple_wife ,pretože si to sama vyžiadala😂 a moju knihu bola nútená si prečítať viackrát, pretože vždy zabudla čo sa stalo v minulej kapitole a predminulej kapitole, a atď... takže nech sa páči, toto je pre teba❤

Ďakujem za všetko čo pre mňa robíte, veľmi si to vážim💜

Mám vás veľmi rada💙

MiomiX3