Môj Stalker

5.

Táto kapitola je venovaná @SimkaLovsov
Keď som ho uvidela usmiala som sa ten chalan mi za tú krátku dobu dosť prirástol k srdcu. "Ahoj Ema som rád že si prišla" povedal a nervózne sa zasmial. "Ahoj Šimon a ja som zase rada že si ma pozval" povedala si a chvíľu bolo ticho no potom sa Šimon znovu ozval "máme rezerváciu tak asi už poďme jesť aby neprepadla" len som prikývla a išli sme k stolu až keď sme si sadli som si všimla ako boli čašníci oblečený a uvedomila si že toto asi nebude len taká nejaká reštaurácia. Prišla čašníčka a dala nám menu potom bez slova odišla. pozrela som sa na menu a všetko čo tam bolo napísané vyzeralo dobre ale vždy keď som si vybrala tak po pohľade na cenu som si to rýchlo rozmyslela ja blbá som si so sebou zobrala len 15 dolárov. "Ak ti v tejto reštaurácií nechutí môžeme ísť niekde inde mne neprekáža" ozval sa Šimon no ja som hneď odpovedala "nie o tom to nie je len ja..." nevedela som ako to povedať nechcem od neho žobrať peniaze. "len čo v pohode to povedz" z rozmýšľania ma znovu vytrhol jeho hlas. "Ja...no.. nepočítala som že ideme do tak drahej reštaurácie tak som si nezobrala dosť peňazí  hľadám niečo lacné" povedala som a začala som sa červenať no Šimon sa iba zasmial "môžeš si vybrať čo chceš dnes to platím ja" neveriacky som sa na neho pozrela "vážne?" spýtala som sa pre istotu ešte raz. "áno snáď by som nenechala platiť tak krásne dievča ako ty" povedal a ja som sa znovu začervenala čo to so mnou robí pomyslela som si "Tak čo si dáš" spýtal sa tým jeho nádherným hlasom "no asi si dám ten steak" povedala som a sklopila pohľad mala som chuť na staek ale bolo to skoro to najdrahšie v ponuke. "dobrá voľba ja si dám to isté" povedal Šimon už pokojnejšie mám pocit že jeho nervozita prešla na mňa potom zavolal čašníčku a nadiktoval jej našu objednávku. Potom medzi nami zavládlo ticho ale nie také trápne ticho skôr príjemné ticho keď sme si obaja vychutnávali prítomnosť toho druhého. Až teraz som si všimla akú krásnu má tvár pravde že som sa na neho nikdy takto dlho nepozerala pravdu povediac predtým som si ho moc nevšímala aj keď som s ním bola skoro každý deň. z mojich myšlienok ma vytrhla čašníčka, ktorá nám doniesla jedlo. Keď sme dojedli tak sme sa usmievali obaja toto je asi tá najšťastnejšia hvíľa v mojom živote všetko je perfektné. No teda aspoň pre mňa mám síce rodičov v inej krajne ale on svojich ani nepozná keď sme sa rozprávali povedal mi to je vážne vtipný pozorný a a proste dokonalý ako tak premýšľam celú dobu na mňa pozerá. "Prečo sa na mňa tak pozeráš" spýtala som sa ho lebo to bolo ako by sa zasekol. "Prečo pretože predo mnou sedí to najkrajšie stvorenie aké som kedy videl" znova mi zalichotil a ja som sa znovu začervenala. Ďalej sme sa rozprávali až kým mi neprišla správa vážne kto mi píše teraz veď je 20:32 počať to už je toľko no nič aj tak bývam sama takže domou môžem prísť kedy chcem a zajtra je ešte víkend takže pohoda no späť k tomu kto mi píše keď som odomkla mobil zbledla som.

No čo Ema nezdá sa ti že sa zabávate už moc dlho inak s ním by som si nič nezačínal ale ako chceš nezabúdaj ja viem o všetkom ja som všade

znovu mi napísal ten stalker ale toto ma už poriadne vydesilo pravda bola som zahľadená do Šimona tak moc že by mohol stáť aj za mnou a ja by som si toho nevšimla ale to by mi snáď Šimon povedal. Potom som sa začala pozerať po reštaurácií či ho neuvidím samozrejme znovu neúspešne je tu len dáky zamilovaný pár a týpek v čiernej bunde........počkať týpek v čiernej bunde pozrela som sa bližšie a bol to............pán Washington. To už začína byť divné. "Deje sa niečo Ema" spýtal sa Šimon pozrela som sa na neho a v očiach mal strach." nie nič sa nedeje všetko je v poriadku len mi prišlo trochu zle asi za chvíľu už pôjdem domov" povedala som nechcem mu hovoriť o divnom týpkovi z  telefónu mám pocit že by som si to mala nechať pre seba čo ak o tom predsa len niečo vie a fakt nechcem aby sa to dostalo medzi ostatných. "Dobre teda ja zaplatím a aj ja za chvíľu budem musieť ísť prepáč ale nemôžem ťa odprevadiť" teraz som sa zľakla bola by som radšej keby išiel som mnou ale budem si musieť poradiť sama. "Dobre tak sa vidíme v Pondelok v škole a ja som si to užila mohli by sme si to niekedy zopakovať" povedala som s úsmevom lebo s ním mi bolo fakt dobre "aj ja som si to užila a samozrejme ešte niekde niekedy zájdeme napríklad do kina alebo tak" povedal Šimon a pred reštauráciou ste sa rozlúčili objatím keď sme sa objímali tak som si všimla že aj pán Washington je na odchode. Tak som sa rýchlim krokom vydala domov a v tom sa mobil zase ozval 

Kam tak na ponáhlo čo sa ma bojíš keď pri tebe nie je tvoj princ neboj sa ja na teba dávam pozor 

vystrašene som sa pozerala na mobil a pri tom som zastala no v tom prišla ďalšia správa

Prečo si zastala neboj sa nič sa ti nestane teda pokiaľ sa neotočíš lebo keby i ma videla dopadla by si veľmi zle

 Táto správa ma vystrašila ešte viac vedela a skoro som začala panikáriť keď som v mobile videla odraz osoby v čiernom oblečení a čiernou bundou s kapucňou v tvári ktorú by aj tak nebolo vidno v odraze. Neistým krokom som sa vydala ďalej ten pocit že ak spravím niečo čo sa mu nebude páčiť tak môžem dopadnúť veľmi zle ako už aj sám napísal a ešte k tomu som jeho pohľad cítila na svojom chrbte práve som ľutovala že som so Šimonom išla nie že by  s ním bolo zle ale neviem či mi to za toto stálo počkať presne zavolám Šimonovi aby po mňa prišiel alebo niečo už-už som chcela vytočiť jeho číslo no prišla mi ďalšia správa.

nech ťa to ani nenapadne alebo snáď chceš aby sa mu cestou nešťastnou náhodou niečo stalo?

Tak presne keď som si dočítala správu môj plán so Šimonom zlyhal skôr než vôbec začal. a zase pocítila som neskutočnú úzkosť tak strašne som sa bála že sa mi niečo stane nenápadne som sa pozrela do mobilu či za mnou ešte stále je a keď som sa pozerala tak si to asi všimol 'tak som začala bežať a nevšimla som si značku a hlavou som do nej narazila bol to silný náraz a potom už iba tma...