"Bože mami! Všetko zvládnem, okay?" Opakovala som mame už niekoľký krát tú istu vetu, ale ona stále trvala na niečom inom.
"Nemali sme ti dovoliť internát, čo ak sa ti niečo stane?"
"Mama, prisahám, že ti budem každý deň volať. To chceš aby som každý deň cestovala šesť hodín do školy?"
Otec mi vybral posledne kusy batožiny a objal mamu okolo ramien.
"Je už predsa dospelá," povedal otec a usmial sa na mňa.
"Ja už pôjdem, chcem sa ešte dnes vybaliť."
Objala som rodičov a ešte naposledy uistila mamu, že budem v poriadku.
Zhlboka som sa nadýchla a vkročila do veľkej sivej budovy s množstvom okien.
Moja izba bola na konci chodby, takže mi dalo zabrať tam dovliecť všetky kufre.
Otvorila som dvere, no mala som chuť ich aj hneď zatvoriť.
Na posteli oproti tej mojej ležalo dievča s ružovými vlasmi a cigaretou v ústach. Okolo nej boli porozhadzované časopisy a kusy oblečenia.
Nemo som ostala stáť medzi dverami, rozmýšľajúc či si to naozaj nerozmyslím a nepôjdem domov.
Dievča malo v ušiach sluchátka a zatvorené oči, takže ma nezaregistrovala.
Potichu som vošla do izby, čo sa mi samozrejme s mojimi veľkými kuframi nepodarilo tak ako som očakávala, ale stále som nevzbudila jej pozornosť.
Začala som sa vybaľovať, až kým ma neprerušil smiech.
Otočila som sa na to dievča s ružovou hlavou a nechápavo na ňu pozrela.
"To v tych kufroch vláčiš knihy?" Povzdvihla obočie a prešla bližšie ku knihám v kufri.
Je pravda, že polovicu miesta v kufri zaberali knihy.
Rozhodla som sa ju ignorovať a ďalej si starostlivo ukladala oblečenie do kôpok podľa farieb.
Ružová hlava našťastie odišla, samozrejme jej odchod bol sprevádzaný hlasným buchnutím dverí.
Keď som si bola istá, že som v izbe sama, zvalila som sa na posteľ.
Moje očné viečka akoby zrazu boli ťahšie a ťahšie a tak som ich zatvorila.
Krátky spánok mi prospeje.
Zobudila som sa na hlasný buchot.
Odlepila som od seba očné viečka, ale v izbe bola tma takže som nič nevidela.
Vytiahla som z vrecka mobil a pozrela sa koľko je hodín.
Na mobile svietil čas 23:56.
"ha, kratky spánok." Potichu som povedala a rozsvietila svetlo v izbe.
Hluk, ktorý ma zobudil vychádzal z vonku.
Pomaly som prešla k oknu na druhej strane našej mini izby a obzrela sa dookola.
"Kurva, pomôž mi!"
Zľakla som sa , keď sa ozval neznámy hlas.
Ustúpila som od okna v domienke, že sa mi to len zdalo.
"Nerob sa, že si ma nepočula." Ozvalo sa zpod okna.
Opäť som prišla bližšie k oknu a poriadne sa znovu rozhliadla.
"Kurva si slepá?" Ozvalo sa znova, ale už hlasnejšie.
Zrak mi padol na chlapca, ktorý stál na parapete okna pod tým mojim.
