Sedela som v kuchyni za stolom a sledovala Harryho, ako pripravuje raňajky.
V ruke som držala mobil a rozmýšľala, či mám zavolať rodičom. Mala som od nich desať zmeškaných hovorov, ale nakoniec som sa rozhodla, že im napíšem, že som v poriadku, ale kvôli škole nemám čas.
Nechcela som im klamať, ale ak by zistili, že ma vyhodili zo školy, pretože som ju vraj podpálila a že bývam u muža ktorého nepoznám a navyše je pretekár, tak by som sa nevyhla práci v obchode.
Zamračila som sa, pretože som si uvedomila, že mám devätnásť, ale moji rodičia ma berú stále ako pätnásť ročné dievča.
Vlastne som slobodná a môžem robiť čo chcem.
Zrazu sa vo mne nahromadil adrenalín, ktorý som zo seba potrebovala nejako dostať a tak som vstala zo stoličky a vyskočila na Harryho chrbát.
V tom sme sa obaja octli na zemi, ja s krčami v bruchu kvôli Harrymu a Harry s vystrašeným pohľadom zabodnutým na mne.
"Si vážne čudná," povedal Harry a tiež sa konečne usmial.
"Vieš, že sa ti práve pripálilo to niečo na panvici?" Povedala som stále so smiechom a pozdvihla jedno obočie.
Harry sa snažil jedlo zachrániť, ale zrejme sa mu to nepodarilo, pretože panvicu nakoniec hodil do drezu.
"Asi pôjdeme do mekáča," povedala som a rýchlym krokom vyšla do spálne, kde som si navliekla ďalšie Harryho tričko, ale teraz čierne.
Zišla som dolu pripravená ísť, kde už čakal Harry
"Kde ideme?" Opýtala som sa Harryho, pretože už hodnú chvíľu sme išli pešo v tichosti po rozbitých chodníkoch.
Len na mňa pozrel a pokračoval v ceste.
"Prečo tak málo rozprávaš?" Zamračila som sa a ďalej počítala štvorčeky, ktoré tvorili chodník.
Naozaj ma zaujímalo, prečo je taký tichý.
"Nehovorím málo, len nehovorím keď netreba a to je rozdiel."
"Takže ja hovovorím keď netreba?"
Harry sa zasmial a zabočil. Nasledovala som jeho kroky.
Zastavili sme pred bránou, na ktorej bolo napísane útulok.
"Ty si ma vzial do útulku?" Prekvapene som pozrela na Harryho, ktorý niečo robil na mobile.
"Chcel som si už dlhšie vziať nejakého psa, tak prečo ťa nevziať tiež."
"Ty si chceš vziať psa? To musí byť nejaký pes zabijak, však?"
Všimla som si, ako sa Harryho kútiky úst jemne povzdvihli.
"Náhodou, mne sa páčia aj čivavi."
Nestihla som reagovať na Harryho vetu, pretože bránu otvorila staršia pani, ktorá hneď objala Harryho.
Ticho som tam stála a pozorovala ako sa rozprávajú. Musia sa poznať určite dlho.
"Harry, ty máš dievča? O a aké krásne! Ukáž sa mi." Pani prišla ku mne a tiež ma objala, čo ma prekvapilo.
Harry sa len zasmial a pokrútil hlavou.
"Inge, je to len moja kamarátka."
Inge ma pustila z objatia a zamračene na mňa pozrela.
"Teší ma, Evs." Načiahla som k nej ruku, ktorú s úsmevom prijala.
"Aj mňa teší krásne dievča. Volaj ma Inge."
Potom sa otočila na Harryho, ktorý už hladkal obrovského vlčiaka, ktorý si zjavne Harryho prítomnosť užíval.
"Konečne si si prišiel vziať psíka?" Opýtala sa Inge a viedla nás ku klietkam, v ktorých boli psíkovia.
Nevedela som ku ktorému mám ísť skôr, ale moju pozornosť upútal psík v rohu miestnosti, ktorého smutné oči skúmali okolie.
Sklonila som sa ku klietke a pozorovala ho.
"Maličký, si tak krásny," šepkala som a cez medzery v klietke k nemu načahovala prst.
Zachichotala som sa, keď mi ho oblízol.
"Vezmem si ho." Počula som za sebou Harryho hlas.
"Budeš to s ním mať ťažké. Nechce vôbec jesť." Inge pokrútila hlavou a prišla ku psíkovi, vedľa ktorého som sa skláňala.
Moje oči sa radosťou rozšírili a objala som Harryho telo, ktoré sa prekvapením trochu zatackalo.
Potom som si rýchlo vziala do náručia malého psíka.
Spoločne s Harrym sme sa vybrali do parku.
V náručí som stále držala to malé zlaté šteňa a usmievala sa.
"Myslela som si, že nie si na takéto malé milé stvorenia," povedala som.
"Keď som ťa s ním videl, prišlo mi to ako správna voľba." Harry sa usmial, kvôli čomu sa môj úsmev ešte viac rozšíril.
"Ako ho budeme volať?" Opýtal sa a nachvíľu svoj pohľad presunul na mňa.
"Gusto?" Navrhla som a vzápäti počula Harryho smiech.
"Určite nie. Mohlo by to byť niečo ako....Hmmm, Falco?"
"Falco z Nekonečného príbehu?" Moje oči určite žiarili ako vianočný stromček.
"Áno, presne ten."
"To je skvelé meno."
Práve som sa cítila výborne. Chvíľu som sa venovala Falcovi, no potom som svoj pohľad presunula na Harryho, ktorý sa usmieval.
Bola som doteraz šťastná alebo som to len predstierala?
Neviem, no teraz som určite šťastná.
Ahojtee.
Je to presne tak, ako som si myslela.
Škola- málo času.
Preto je časť po dlhej dobe.
Na pravom boku máte uuplne cute Harryho s Falcom ♥♥♥
Inak, novú časť pridám, ak na tejto časti budu aspoň +2votes.
Je mi trápne pýtať 2 votes, ale na každej časti je len jeden, a ak sa to páči len jednému človekovi, tak to je fakt smutné.
Takže uvítam všetky názory, komentáre a hodnotenia.
Paaa
