Rozprávala som sa s Leillou a snažila sa zabudnúť na náš malý rozhovor.
Niečie ruky mi zakryli oči.
Rýchlo som sa otočila a zbadala Harryho s úsmevom na tvári.
Moje ruky sa už automaticky ovinuli okolo jeho pása.
Hlavu som zaborila do čiernej mikiny, ktorá bola príjemná na dotyk.
"Chcem ísť domov, prosím," nezrozumiteľne som zamumlala.
Cítila som Harryho dych na mojom krku, keď mi zašepkal, že mám ísť k autu, pretože si ešte rýchlo musí niečo vybaviť.
Neochotne som sa odtiahla a šla sa rozlúčiť s Leillou.
Už keď som chcela ísť k autu, zrazu som začula zvuk policajných húkačiek. Začala som potichu nadávať, keď som sa v obrovskom dave pokúšala nájsť Harryho.
Všetci splašene utekali kade ľahšie, len ja som stále pohľadom hľadala čiernu mikinu.
Videla som, ako policajti chytili jedného pretekára. Harry mi vravel, že sa volá tuším Norm? Alebo Nail? Nie, nie, bolo to tuším Niall. Strčili ho do auta a blížili sa stále bližšie ku mne.
Začala som zrýchlene dýchať. Zreničky sa mi rozšírili.
Harry, ktorý sa chcel dostať ku mne bol chytený policajtmi.
Chcela som za ním bežať, ale niečie ruky ma stiahli preč.
Snažila som sa dostať zo silného zovretia neznámeho človeka a pomôcť Harrymu, ale ten sa mi stále viac strácal z dohľadu.
Keď už som Harryho vôbec nevidela, otočila som sa na muža, ktorý ma držal za ruku.
Mal hnedé vlasy, rovnakého odtieňa ako oči. Niekoľko dňové strnisko zdobilo jeho bradu a károvaná košeľa zakrývala telo.
Zastavili sme až pred čiernym autom, keď ma konečne pustil.
Telo sa mi triaslo pod vzlykmi, ktoré som doteraz statočne zadržiavala.
"Evs? Musíš ma teraz dobre počúvať." Muž ku mne prehovoril.
"Som Harryho kamarát. Liam, možno ti už o mne vravel, ale na to teraz nie je čas."
Spomenula som si na to, ako som v Harryho byte uvidela fotku. Bol na nej Harry s mužom presne ako Liam. Boli tuším v bare? Neviem, pretože fotka bola rozmazaná, ale obaja sa usmievali.
Jemne som pokývala hlavou a zamerala svoj zrak naňho.
"Harryho dostaneme von, neboj sa. O chvíľu to tu polícia všetko zabalí a musíme sa rozdeliť. Leilla ťa zavezie domov, kde aj ostaneš, kým neprídem. Mám kľúče od Harryho domu, takže nikomu neotváraj. Dvere zamkni a hlavne ostaň doma. My už vieme čo máme robiť."
Bola som vydesená slovami, ktoré Liam povedal.
Ani som si to všetko poriadne nestihla uvedomiť, keď už som sedela v aute vedľa Leilli.
"Neboj sa, všetko bude okay," povedala Leilla, ktorá sa ďalej venovala ceste pred sebou.
"Ako môžeš byť tak kľudná? Kurva, veď ho chytili!" V návale všetkých emócií som kričala a päsťami búchala do okna.
"Harry sa z toho dostane, Liam vie, čo má robiť. Už sa to pár krát stalo. Teraz je dôležité nestresovať."
"Nestresovať? Fakt? Okay, tak ja sa zamilujem do niekoho, koho práve zatknú. Klamem rodičom, že chodím do školy, pritom robím v stánku s alkoholom! A aby toho nebolo málo, za celý mesiac som s nimi nevolala ani raz a mama mi to už prestáva všetko žrať a ty povieš hlavne nestresuj?!"
Pri poslednej vete mi už dochádzal dych. Moja tvár musela byť celá červena od zlosti, keď sa na Leillinej tvári rozlial malý úsmev.
"Konečne si si to priznala," zašepkala.
"Č-čo?" Nechápavo som na ňu pozrela.
"Že ho miluješ."
"Dúfam, že si nemyslíš, že keď ho ešte vôbec niekedy uvidím, že mu to poviem." Svoj zrak som presunula na červené ruky, ktoré ovládla bolesť z neustáleho búchania do okna.
Leilla sa na mňa len na chvíľu zhrozene pozrela a potom zaparkovala auto pred Harryho domom.
Rýchlo som vystúpila a čakala kým odomkne. Neriešila som odkiaľ ma kľúče, proste som si len chcela obliecť Harryho tričko a ísť si ľahnúť do jeho postele.
Presne to som aj urobila. Práve som ležala v jeho posteli. Mala som zasvietene veľké svetlo, ktoré nepríjemne pôsobilo na moje oči.
Vstala som z postele a zhasla ho. V izbe som bola len ja a tma, ktorá zaplnila každý kút miestnosti.
Prekvapivo sa mi to páčilo. Po dlhšom boji som sa konečne dostala ku posteli, do ktorej som si ľahla.
Po dvoch hodinách snahy o zaspatie som to vzdala a vyšla z izby.
V obývačke sa svietilo a tak som tam potichu vošla.
Leilla sa prechádzala okolo gauča s mobilom pri uchu.
Hneď ako ma zbadala, hovor ukončila.
"Liam rozprával s Harrym," povedala a prišla ku mne bližšie.
Moje telo sa striaslo. Nedočkavo som čakala, čo mi povie, ale Leilla sa stále k ničomu nemala.
"Čo je s Harrym?" Hlas sa mi triasol a moje telo bolo na tom rovnako.
"Bol s ním len pár sekúnd. Zajtra tu príde a pokúsime sa to vyriešiť."
"Leilla?"
"Hmm?"
"Potrebujem ho."
"Som si istá, že aj on teba," povedala a zatiahla ma do pevného objatia.
Leilla ma odprevadila do spálne, kde som konečne zaspala.
Bola som pripravená urobiť všetko preto, aby som znova videla zelené dúhovky so šedými odtieňmi.
Prepáčte, že mi to vždy tak dlho trvá. Tento týždeň by mal byť v škole ľahší, tak sa pokúsim predpísať aspoň dve kapitoly.
Tak čo poviete na časť? Naozaj by ma potešil už aj nejaký komentár.
Na boku máte pesničku od Lany, ktorú som počas písania počúvala a musím sa priznať, že na Lane mám malú závislosť, huh :D
Takže ďalšia časť, keď tu budu +3votes. Snáď to dáte :)
Ahojteee.
