Oblízol si spodnú peru, ktorá bola popraskaná.
"Prečo ťa zatkli?" Vrátil mi otázku a ja som ostala zaskočene pozerať.
"Prečo ťa to zaujíma?"
"Niekoho ako si ty nemôžu zatknúť." Zakrútil hlavou a zasmial sa.
"A prečo nie? Veď ma ani nepoznáš," povedala som a detailne si prezrela jeho tvár.
Kučery, ktoré boli naposledy schované pod beanie boli teraz všade okolo jeho tváre.
Zelené oči sa mi zdali tmavšie ako naposledy, no to bolo tou tmou.
Bol stále rovnako krásny a ja som si to stále viac a viac uvedomovala.
Moje zreničky sa rozšírili, keď som si všimla, že Harry nemá zapnutý pás.
"Zapni si pás," povedala som napäto a sledovala jeho reakciu.
Pás si nezapol, iba sa na mňa pozrel.
Rýchlo som sa cez neho nahla a snažila sa mu ten pás zapnúť.
"Šibe ti, mohla si nás zabiť!" Harry kričal a krútil hlavou.
Ja som si spokojne opäť sadla a zapla si svoj pás.
Keď som mala štrnásť rokov,havarovali sme a len vďaka pásu sme to prežili.
V aute som bola ja, mama a otec. Od vtedy si vždy ako prvé zapínam pás.
"Kam to vlastne ideme?" Nechápavo som sa spýtala.
"Ku mne domov, ale ak chceš, môžeš ostať v kľude na ulici." Harry bol zjavne otrávený z mojích otázok.
Nervózne som sa pohravala s náramkom a sledovala cestu.
Zrejme som po ceste zaspala, pretože keď som otvorila oči, bola všade okolo mňa tma.
Snažila som sa nahmatať nejakú lampičku, čo sa mi nakoniec aj podarilo.
Naskytol sa mi pohľad na veľku spálňu, ktorá bola moderne zariadená.
Bola som tu sama, čo ma trochu desilo.
Spálňa bola na poschodí, tak som zišla dolu po schodoch, ktoré viedli do obývačky.
V obývačke bola tma, takže som nič nevidela a nechtiac zakopla o tvrdý roh neznámeho predmetu.
Snažila som sa tlmiť nadávky vychádzajúce z mojich úst.
"Evs?" Od strachu som nadskočila, keď sa izbou rozoznel Harryho chrapľavý hlas.
Zakryla som si oči, pretože v izbe sa zrazu rozsvietilo prudké svetlo.
"Prečo nespíš?" Opýtal sa Harry zaspatím hlasom.
Mám mu povedať pravdu?
"Bojím sa tmy," zašepkala som a zahanbene sa pozerala na moje bosé nohy.
V izbe bolo ticho, ktoré prerušil Harry.
"Poď sem." Naznačil mi, aby som išla bližšie k nemu, čo som aj urobila.
Vstal z gauča na ktorom spal a postavil sa za mňa.
"Môžeš spať tu, nechám ti rozsvietene," povedal a povzdychol si.
Zakývala som hlavou a vďačne sa naň pozrela.
Ľahla som si na veľký gauč, ktorý bol veľmi príjemný.
Počula som Harryho kroky, ktoré sa postupne vzdiaľovali.
Potom som zatvorila oči a pokojne zaspala.
