Between the lines

3. James

Domov som vôbec nešiel, ostal som u Harryho. Mama mi niekoľkokrát volala, no ja som ju zakaždým zrušil. Nemal som náladu na to počúvať otcove alebo jej klamstvá.

Lenže sa rozhodla, že ak jej nebudem zdvíhať tak mi začne posielať správy.

Zlatko, kde si? Mám o teba strach.

To bola prvá správa od nej. Avšak posledná sa od nej dosť líšila.

James, zdvihni ten mobil! Ak nie idem na políciu!

Úprimne? Netrebalo mi aby sa po mne zháňala polícia, takže keď mi znovu volala zdvihol som to.

„Bože môj, James! Konečne si zdvihol! Kde si? Idem po teba a potom si ma neželaj!" hovorila mama do telefónu.

„Nikam nechoď. Som u Harryho a nemám záujem sa vraciať domov k rodičom, ktorí mi klamú. Alebo aj to je lož a vy nie ste moji rodičia?" Nečakal som čo mi na to mama odpovie a hovor som zrušil. Je mi jasné, že každú chvíľu zavolá krstnému o to, že čo sa deje.

Ako som predpokladal tak sa aj stalo. Z kuchyne som mohol počuť rozhovor Harryho s mojou mamou.

„Jane, pomaly. Vysvetlím ti to. Povedal som mu to. Nie Jane, nezobral to dobre. A čo si čakala?! Že mu to budete tajiť do konca života? Raz sa to dozvedieť musel a ak nie od vás tak najlepšie odo mňa. Alebo by si chcela aby mu to povedal niekto cudzí? Nie Jane, nechaj ho vychladnúť. On sám bude vedieť, kedy je čas ísť domov. Ahoj."

Odpočúval som celý rozhovor. Hoci neviem, čo hovorila mama, ten rozhovor sa mi nepáčil. Mám pocit, že mi tu chcú všetci len a len klamať. Som rád, že aspoň Harry bol na mojej strane.

Vošiel som do kuchyne za Harrym. „Vadilo by ti keby si idem na chvíľu prevetrať hlavu?"

„Pokojne choď. Keby niečo zavolám," potľapkal ma po chrbte. „Hlavne si dávaj pozor a nechoď nikam ďaleko."

Tak som sa teda obul a šiel von. Na to, že žijem vo veľkomeste nikde nikoho nebolo, čo bolo zvláštne. Určite to bolo predzvesťou niečoho zlého no ja som to odignoroval a išiel si svojím smerom.

Chodil som kade-tade a vôbec si nevšímal kam idem. No zrazu sa niekto predo mnou zjavil. Trochu som sa zľakol a tak som sa teda otočil, že pôjdem preč, lenže môj nápad sa zrejme líšil od jeho.

„Pozrime sa koho znovu stretávame. Syna Petra Parkera, nazývaného Spidermana! Musím priznať, že keď som ťa videl po prvýkrát nebol som si celkom istý, či si to ty." Aj napriek tme v uličke som si mohol všimnúť jeho úškrn. Až teraz som si uvedomil, že som niekde, kde nemám čo robiť.

Ten muž, alebo skôr chlapec, ako som súdil podľa hlasu, sa ku mne začal približovať a ja som mohol zazrieť jeho tvár. Vyzerala úplne ako tvár toho neznámeho chalana v temnej uličke.

Až teraz som si všimol jeho dlhšie čierne zvlnené vlasy po ramena a modré oči. Bol celý v čiernom a niečo okrúhleho tvaru mal na chrbte. Pôsobil dosť sexisticky a nebezpečne zároveň.

„Neboj sa. Nie si jediný kto má rodičov superhrdinov a preto nemajú na neho čas," spravil ešte väčší úškrn a to som si myslel, že sa to už nedá. „Som Teodor, Teodor Rogers. Teší ma," podal mi ruku.

Neisto som ju prijal: „James Parker, ale to už zrejme vieš."

„Hej, jasné," usmial sa. „Poď so mnou," zatiahol ma znovu za rukáv a niekam ma vliekol. Dotiahol ma až na nejakú budovu odkiaľ bolo nádherne vidieť celémesto.

„Krása že?" opýtal sa. „Sem chodím, keď potrebujem prevetrať hlavu, ale otec sa a mamou sa o tom nesmú dozvedieť."

„Ah," nevedel som ako zareagovať. Je zaujímavé, že ma pozná sotva pár hodín a už mi takto verí.

„Ako sú tvoje pocity po zistení pravdy? Hmm? Pokojne sa mi zdôver," objal ma okolo pliec.

„Ja ani sám neviem. Je to divné. Jeden deň si myslíš, že si priemernejší než priemer a na druhý deň sa dozvieš, že žiješ v samých klamstvách. Absolútne neviem ako to mám brať," klesol som s ním na zem a posadil sa.

„Neboj sa. Všetko to bude v poriadku," neprestával sa usmievať. Kiež by si mal pravdu, Teo.

„A čo ty a rodičia? Ako to zvládaš?" zmenil som tému zo mňa na neho.

„Čo by si chcel počuť? Otec je Kapitán Amerika a mama bývala ruská špiónka, ktorá momentálne pracuje pre Avengers. Vidím ich raz za pól roka," jeho tvár nevyjadrovala žiadne emócie, čo ma znepokojovalo, ale nedal som to na sebe poznať. „Ale úprimne, vôbec mi to nevadí. Samozrejme pokiaľ nemusím absolvovať nejaké stupídne tréningy aby som precvičoval svoje schopnosti, ktoré som zdedil po otcovi."

Vidno ten rozdiel, že on s tým vyrastal od mala, že jeho rodičia sú superhrdinovia, na rozdiel odo mňa. Zaujímalo by ma aké by to bolo, keby o tom viem už od samého začiatku. Či by som sa správal tak ako sa správam. Myslím, že nie.

Ja som úplne zabudla na to vydať v stredu časť 😕. Som zo seba sklamaná a je mi ľúto, ak niekto túto blbosť číta, že sa jej tak dočkal až teraz...
Inák, kto z vás každý písal komparo? My sme už dostali výsledky z matiky a zo sloviny sa idem teraz pozrieť.
Matiku som mala na 100%, čo si myslím, že je to super! V A-čke neviem aké maly výsledky, ale viem, že čo sa týka B-čky a C-čky tak som jediná 🤓.
A aj vy sa pochváľte aké ste maly percento úspešnosti 🤓.