Lilly prudko otvorila svoje čokoládové oči a monitori začali šialene pípať.Joey ihneť zavolal dokotrku Fellovu a ona ju pomali začala ukludňovať a vpichla jej ukludňovacie lieky.Trochu zamrkala očami a rozhliadla sa po nemocničnej izbe.
Neboj sa Lilly už si mimo ohrozenia.Operáciu si prežila a tvoje dieťatko je tiež poriadku.,,prehovorila doktorka milím a pokojným hlasom,,Musela som sa pousmiať a naklonila som hlavu nabok.Kto ste? ,,váhavo som sa spýtala,,Som Meredith Fellová a ty,tvoja maličká a tvoj brat Joyel budete bývať u nás teda to tam spoznáš Joyel už s tým suhlasil a pre tvoju bezpečnosť bude lepšie ak ostanene tu ,,jemne sa usmievala a znovu ju odvolali ku prípadu,,.
Natiahla som sa ako malé mača a Joyel hodil na postel kufor.Musela som pretočiť s očami ale bolo vydno že je nejak šťastný že budeme tu bývať.Pomaly som začala baliť svoje veci a začala som premíšlať o tom čo sa mi zdalo počas spánku v kóme.Bola to ako keby skutočnosť ale aj ako nejaký zvláštny sen.Prstom som si jemne prešla po perách a v hlave som male jeho.Medzi časom mala svoju tašku pobalenu a podišla ku postielke s malou a až teraz si všimla jej meno aké dostala-Isobel Faith Fleming Saltzman-Náramne sa potešila a vedela že jej ho dal Joyel lebo presne meno Isobel aj chcela dať.
Tak čo decká ste pripravený ísť domov? ,,spýtala sa veselo Meredith a obaja sme pykývli.Joy zobral moju tašku a ja som si ku sebe zobrala moju nádhernu dcerku Bell.Šli sme do jej auta a pomaly sme vyrazili na cestu a von z nemocnice.Čo sa týkalo nemocníc tie som moc v láske nemala ale kvoli Meredith asi budem.Musím povedať že som si ju celkom oblubila len dufam že ma zdanie neklame.Ani neviem ako a už sme boli pred domom.Pomaly som vystupila ako aj Meredith s Joyelom a v náručí som mala malú.Museli sme byť velmy potichu lebo spinkala.Bola tak rozkošná.Meredith otvorila dvere a vošli sme dnu.Práve nikto nebol doma asi museli byť všetci škole alebo žeby v práci?Neviem...Meredith nám ukázala izby kde budeme bývať.Joyel mal izbu s nejakým Jeremym a ja som mala izbu na bodkrový ale ako som tam vstupila vedela som že tu nebudem bývať sama teda okrem malej Bell.Ehmmm Meredith s kým mám izbu ja? ,,váhovo a napäto som sa jej spýtala a čakala som na jej odpoveď.,,Vydela som ako trochu zaváhala ale napokon mi to prezradila.No izbu máš s dvoma dievčatami ale tá jedna báva vedla v izbe a to je Hayley a ty máš konkrétne izbu s ...Rebekah,,povedala trochu neiste ale s usmevom a dufala že rebekah jej nika zle neublíži.,,Tak zabydli sa tu,,znovu sa usmiala a šla preč von z izby.,,
Izba bola nádherná a moja postel?...no proste to bola velká krásna postel.Bell som položila do postielky a pohladila som ju po tváričke a začala som si vybalovať svoje veci.Postupne som si poukladala veci do dkrini a do poličiek a ako posledné som si vytiahla svoj malý kufríček čo som mala ako malá.Musela som sa pousmiať lebo mi to pripomenulo moje detstvo.Pomalým pohybom ruky som ho otvorila a ako prvé tam bol obrázok čo som malovala pred pol rokom.Mol tam mesiac krásny velký spln a pod ním vlk.Vlkov som strašne milovala lebo boli to nádherné stvorenia.ďalej som tu našla obrázky Sovy a znovu vlci a mesiac,ale i Mesto Londýn,New York a Italia.Mesto Londýn mám najradsej lebo som tam vyrástla už od mala a tam som sa aj cítila najlepšie.Ako predposlednú vec som našla fotografiu troch ludí dvaja kluci a strede dievča.Zamračila som sa lebo to boli Noel a marcus Lesterovci.Povzdychla som si a fotku zahodila do koša.Bolo to moje najhoršie obdobie a preklýnam toho že som ich kedysi spoznala.Povedala som si sama pre zeba a vybrala s kufríčka malú červenú krabičku v ktorej bol prsteň s odkazom-Nos ho vždy na prste zlatíčko ochráni ťa od všetkého zlého.Nezabúdaj Nádej je tu ukrytá všade.S láskou tvoja maminka.-
Zostala som ako obarená a prsteň som položila na nočný stolík lebo ma zaujala knižka...teda bol to denník...mámin denník.Chcela som ho práve otvoriť ,ale zdola som počula Meredithin hlas lebo nás volala na obed.Denník som vložila späť do kufríčka a kufríček som zasunula hlboko pod postel,no na prsteň som aj zabudla a šla som dole do kuchyne.Po ceste dolu schodami s podkrovia som skoro zrazila k zemi Joya a obaja sme sa zasmiali na tom a spoločne sme vošli do kuchyne a usadili sme sa za stôl.Meredith som ešte pred tým povedala že som alergická na arašidy a na med.Obed bol vynikajúci.Hranolky a vyprážaný syr no proste moje najoblubenejšie jedlo na svete....no možno nie na svete ale najoblubenejšie rozhodne ano.Keď sme všetko zjedly Joyel ako vždy sa vytratil z kuchyne skôr ako sa povedalo že treba poupratovať a umyť riad.S Meredith sme sa zasmiali na tom a šli sme spoločne poupratovať kuchyňu.Nervozne som sa pozrela na hodinky a trochu sa mi rozbušilo srdce.Vedela som že menej než o hodinu prídu ostatný.Z rozmýšlania ma vytrhol mlač malej Bell a tak som rýchlo utekala hore do podkrovia a ako som zistila tak Bell sa pocikala.Vybrala som ju z postielky a jemne som ju položila na moju postel a potom som ju prebalila do čistého a prezliekla som ju a vložila naspeť do postielky.Popri tom som šla jej urobiť bliečko ale Meredith už ho mala hotové a len mi ho na schodoch podala a šla som hore naspäť-Bell ako keby vedela že mám mliečko v ruke už aj sa naťahovala a tak som ju pomaly začala krmiť.Bell bola dokonalá ako keby tento svet vnímala už dospelo,ale možno že len preháňam ,,usmiala som sa keď ju dopila celu a potom sladko zaspala.Stále som sa usmievala sa zrazu som za sebou započula hlas.
Ale ale koho to tu máme,,sladko sa uškrnie,, ty si tu nová však...nováčik v rodine,,povie trochu strašidelne a ladným krokom a s usmevom sa vybrala ku Lilly...........
(Tak čo myslíte čo sa stane? ublýži jej rebekah alebo ju milo privíta alebo žeby ju ovlivnila? :3 )
