Piata časť-Šokujúce zistenie

21 6 2
                                    

Po nasadení prsteňa ju začala páliť ruka a hlavne zápästie.Keď to už konečne prestalo vyhrnula si rukáv a zostala v šoku.Na zápästí sa jej objavilo slovíčko Hope.Bolo vytetované.Chcela dať dole prsteň ale niečo jej v hlave vravelo aby ho nedávala dolu a radšej aj posluchla a nechala si ho na prste.Rebekah vošla do izby.Ahoj počula som hluk z tejto izby deje sa niečo? ,,opýtala sa milo a povitiahla obočie,,Ehmm nie nič sa nedeje len som si narazila noho do postele ,,dá si ruku pod paplon a milo sa usmeje,,Keď odíde tak si poriadne prezela ruku a naozaj to tam bolo vytetované.Zachvela sa i keď nebola zima bolo to dosť desive.

Vzala si do ruky denník a otvorila ho na strane kde bola fotografia jej a maminky.Usmiala sa a položila fotku na nočný stolík a začala si čítať.Moc nič sa tam nedočítala zaujímavého.Nič o prsteni,nič o tetovani.Hmmm začala som premíšlať ale i tak ma nič nenapadlo .V denníku sa písalo hlavne o jej vzťahu z jej otcom.Trochu ju zarážalo že mu nepovedala o mne.Trochu posmutnela ale dúfa že ho raz spozná.Unavene si pretrela oči a denník položila späť a zhasla svetlo a krátko potom zaspala.

Ráno ju zobudil Bellin plač a rýchlo prišla ku nej.Chcela ju prebaliť ale ponukla sa Rebekah a tak sme sa dohodli že ona ju prebalí a ja urobím mlieko.Musím povedať že Bekaj je niečim zvlášna,ale neviem čím.Nieje možné aby sa tu zjavila zničoho nič.Nechala som to tak a s Joyelom sme sa v kuchyni dohodli že si pôjdeme prezrieť mesto.Som rada že to navrhol aspom sa odreagujem od toho záhadného tatovania.Rebekah som podala mliečko ,prezliekla som sa a sla som dole k Joyelovy a spoločne sme vyrazili von.Obehali sme priam všetko v meste.Napokon podvečer sme sa vybrali do knižnice a každý z nás sme si hladali svoje knihy čo máme radi. Ja samozrejme som si požičala knihy o vlkoch a sovách.

Vzala som si knihy a prechádzala som okolo nejakého rekálu kde som započula hlasy...alebo to bolo šušťanie? Normálne som sa bála tam ísť lebo tam práve nesvietila žiarovka a na okne dohorievala malá sviečka.Moja zvedavosť mi nedala a šla som sa tam pozrieť.Oči mi padli na jednu vysunutú knihu.Bola dosť hrubá a mala zlatý rám a bola červená.Jej názov ma zaujal-Upíry v Mystic Falls-.Pri tom názve mi prebehol mráz po chrbte.Knihu som vložila do tašky a vyšla som z ostatnými knihami von z budovy a šla som rovno za Joyelom.Cestou som mu povedala o tatovaní a nechcel mi veriť pokial som mu ho neukázala a až potom uveril i keď si myslel ž som si to dala urobiť ale sám dobre vedel že som nemala ani kedy si to dať vytatovať.Prešli sme okolo cintorínu .Bola už tma a tak som rýchlo objala Joya a rýchlo sme tatial brebehli až do parku kde konečne boli živé duše.Prešli sme okolo nejakej partii ktorá bola zložená z dvoch klukov a dvoch dievčat.Jeden z nich sa na mňa usmial a žmurkol ako keby vedel kto som alebo že by nejak vedel o tej knihe čo som si takzvane požičala?Neviem prečo ale tak isto ako pri knihe tak aj pri jeho pohlade ma zamrazilo.Bola som rada že zašli zaroch ale vedela som že sa na mňa celý ten čas díval.Cítila som to.Prešli sme do baru,a chcela som alkohol ale bol tam Matt takže mi nedal alkohol i keď som sa rozkošne zatvárila.

Na mňa to neplatí Lilly,,žmurkol na mňa a nalial mi džús,,Nevedela som že tu pracuješ zrejme do školy už nechodíš? Čo?,,spýtala som sa ho váhavo.,,No ako sa to vezme tak pred tým som vynehával školu kvoli jedným problémom a popri tom som aj pracoval,ale teraz to stíham obe a ide mi to,,zasmial sa a ja s ním a odpila som si s džusu pokým sa Joy nevrátil s toalety a tiež som objednala to isté.Spoločne sme sa tam zabávali i po záverečnej až pokým si to Matt neuvedomil že je už skoro 23:00 a znovu sme vybuchly do smiechu že sme si to ani neuvedomili že me tam sami len mi traja.Matt začal upratovať za barom a umývať poháre a Joy začal vykladať stoličky.No a ja som behala s Metlou a pritom som si zatancovala.Zamkli sme bar a šli sme pešo domov.Tento raz prešiel len jeden kluk z tej partie okolo nás a bol to ten čo na mňa pozeral a usmieval sa a plus znovu žmurkol na mňa.Znovu ma zachvelo a zamrazilo no neriešila som to.Pomali sme dochádzali domov a počuli sme nejaké zvuky a hlasy.Matt navrhol že sa tam pôjde pozrie a aj šiel.Nám kázal aby sme zostali radšej vonku.Prečo nechápala som ho prečo by sme mali ostať vonku a nejsť do domu.

Dlho sme tam stáli no potom sme vošli do domu a ja som skoro omdlela.Boli tam tý traja z tej partie ale chýbal tam ten štvrtý a toho sme stretli mi.Lenže týto ležali na zemi a boli mrtvy. A Rebekah držala niekoho srdce a bola zakrvavená a jeremy držal v ruke ako keby nejaku zbrať zo šípmi.Môj bože ,,zakričala som a všetci sa v tom momente otočili na nás a hlavne na mňa a vytreštili oči a Bekah ihneť zahodila srdce na zem.Ja som znechutou utekala hore do kupelne aby som sa vyzvracala a potom som utiekla do izby a tam som sa zamkla a nikoho som tam nechcela pustiť a ani Joya i keť on to určite tušil že sa tu niečo deje.

Rozplakala som sa ako malé dieťa keď stratí hračku.Nevedela som či to je zo strachu alebo to že som to zistila a takto.Bolo už neskoro večer.Zbalila som si do batohu nutné veci a vyskočila som na strom čo bol blýzko okna a zliezla som dolu.a utiekla som....

(Viem je to trochu časť o ničom.Priznám sa že nebola som schopná vymislieť nič čo by sa písalo v denníku tak som imrovizovala :) dufam že nevadi.Tak a čo si myslíte vráti sa Lilly domov alebo bude utekať? Alebo kto ju prinuti sa vrátiť domov? A budu s nich naj priatelia? )

Lillyan Hope Saltzman- NÁDEJ je tu ukrytá vo všetkom!Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon