Šiesta časť-Útek z domu a návrat domov

18 5 0
                                    

Utiekla som a nebolo to prvý raz,ale to to bolo iné.Tento utek som vykonala preto,lebo som vystrašená.Utekala som dosť dlho a ani som si to sama neuvedomila.A to ani niesom dobrý bežec,ale teraz som proste musela.Konečne som sa zastavila a ocitla som sa na druhej strane mesta Mystic Falls,,Začala som prudko dýchať a strašne ma pichalo v boku a čo moje srdce?To bilo priam o dušu.Moje slzi sa pomaly zastavovali.Nevládala som už ďalej plakať.Pomaly som sa rozhliadla po okolí a vdialke som uvidela vlakovú stanicu.Zakradla som sa ku nej a cez dderavý plot som sa prešmikla do vnutra arealu.Strážnika som nechala prejsť a potom som šla dozadu ku vlakom .Posadila som sa na lavičku celkom vzadu za stenou.Začala som o všetkom premýšlať.Všetko toto naozaj existuje.Všetko o čom mi maminka rozprávala.Upíri,vlkolaci možno i tie ostatné bytosti existuju.Napadla ma knižka čo som si vzala z knižnice.Vytiahla som ju a začala som v nej listovať.Našla som že upíri sa živia s ludskou krvou ,,zatriaslo ma a spomenula som si na Joyela a Bell a posmutnela som.Knihu som zatvorila a znovu schovala na miesto v taške.Musím odtial dostať Brata a malú Bell,ale ako teraz su všetci doma a možno že ma hladaju.Viac som sa oprela o stenu.Ako sa dostať domov bez povšimnutia.Premýšlala som celý ten čas.Nič ma nenapadlo.Určite je s nimi niekto doma .Z premýšlania ma vytrhol zvuk topánok.Spozornela som a sustredila som sa na zvuk.Bol prenikavý.Nevedela som to rozoznať,ale dosť som sa bála kto to je.Ten zvuk sa približoval až napokon prestal.Srdce sa mi rozbušilo a jemne som vykukla von spoza steny ale nikoho som tam nevidela.Zamračila som sa.Žeby sa mi to len zazdalo?Asi mám halucinácie.Otočila som tam a skoro som zakričala na celu vlakovu stanicu ale tá dotyčná osoba mi zapchala ústa.

Vytreštene som sa na núdívala a začala som sa triasť.Naznačila mi aby som nekričala.Počuvla som ani neviem prečo ale počuvla.Dívala sa na mňa.Vravela mi slová aby som na všetko zabudla .Povitiahla som obočie.Ale na to sa zabudnuť nedá..Povedala som potichu.Rebekah len na to povedala že mám asi v sebe železník od Matta ale musela som ju vyviezť s omylu.Nie nemám železník som naň alergická.Prezmenu ona povitiahla obočie a usmiala sa.Jemne som sa posadila na lavičku dosť ďalej od nej kde si ona sadla.Sledovala som každý jej pohyb i keď neviem ako by som sa jej ubránila.

Viem že sa ma bojíš,ale nemáš sa čoho báť nikto ti necche predsa ublýžiť a ani tvojmu bratovy a ani tej maličkej.Viem ano som upírka ale naozaj ti nechcem ublížiť ,,pousmeje sa,, A viem o tej knihe čo máš.Pravda je že sa upíri živia ludskou krvou ale zato nie všetci su aj taký upíri čo sa živia zo zvieracou krvou kde ja nepatrím ,,milo sa usmeje. Mám rada ludsku krv ale nezabýjam .Tak sa už neboj a mali by sme ísť pomaly domov nech tam do rána prídeme.,,Nastavyla ku mne ruku a po dlhom váhaní som jemne prykývla a chytila som ju za ruku.,,

Pomaly sme vyšli cez tu dieru von a kráčali sme po ceste napäť.Nočná obloha krásne svietila a lampy nám osvetlovali cestu.Rebekah my vravela o upíroch že je pôvodná a má vyše 1000 rokov.Spomenula i že Tyler a Hayley sú vlkolaci a mňa pri týchto slovách zahrialo pri srdci.Vlkolaci,vlci moje naj stvorenia.Pousmiala som sa a Bekah vysvetlovala ďalej.Napokn mi povedala že Jeremy je lovec upírov a Matt je len človek ale tiež lový.a Meredith tá zase lieči upírskou krvou.

Potom sme obe zostali ticho a vychutnávali sme si ticho.Spomenula som si na tu truhú stranu a na toho kluka Damona.Čo ak je skutočná.Povedala som to nahla a pak som jej to povedala čo sa stalo počas mojej kómi.Povedala my že druhá strana je že existuje ale podla Matta sa rozpadá ale musí najsť spôsom ktorý dostane pred upadnutim druhej strany späť svojo brata ale aj ostatných.

Spomenula som si na ten bozk a zachvela som sa .Hmm ak existuje tak potm aj ten bozk bol naozajstný....Počkať už zase začínam byť siedmom vnemi.Začala som sa zničoho nič smiať na tom.Bekah len na mňa pozerala a pokrutila nad tým hlavou.

Pomaly sme prišlina našu ulicu.Zaváhala som.Ale rebekah ma postrčila s usmevom ďalej.Nakoniec som rezignovala a šla som rvno po ulici až pred dom.Bekah mi otvorila dvere a spolu som s ňou vošla na chodbu a cez chodbu do obývačky.Všetci čo tam boly ma vyobýmali no nevedela som čo povedať tak som aj ja ich obijmala.Nakoniec som šla hore do izby Jeremyho a Joyela.Joyel už spal a tak som ho len pohladila po tváry a zaželala dobrú noc.Nakoniec som prešla do našej izby a to iste som spravyla aj s Bell.Nakoniec som sa zvalila na postel a do sekundy som zaspala a spala som až do rána.

(Dúfam že sa vám časť páči :) )

Lillyan Hope Saltzman- NÁDEJ je tu ukrytá vo všetkom!Donde viven las historias. Descúbrelo ahora