"Naill, túto vetu som za poslednú hodinu počul stodvadsať osemkrát. Drž už, prosím ťa, hubu!" Vzdychol si Louis a pevnejšie chytil kamaráta pod ramenom, aby sa mu nevyšmikol.
"Nevravel by som ti to, ale ty jediný chápeš, čo prežívam." Zavyl Naill a potkol sa na rovnej ceste.
"Dávaj pozor. Kto myslíš, že ťa bude zbierať zo zeme?" Louis si povzdychol a otvoril dvere na recepciu ich motelu.
"Prečo som jediný, kto to chápe?" Nedalo sa mu nespýtať i keď vedel, že Naill pravdepodobne len trepe od veci.
"Ty jediný máš predsa frajerku." Odvetil Naill, keď sa za nimi zavreli dvere výťahu.
"Chceš mi povedať, že si sa do tej svojej Loiry zamiloval bez toho, aby sa s ňou poriadne porozprával?" Uškrnul sa Louis, keď výťah zastavil na druhom poschodí. "To úplne chápem."
Naill očividne nepostrehol dávku sarkazmu v tejto vete lebo posledné, čo mu povedal, keď Louis otvoril dvere izby 66, bolo: "Môžeš mi ísť za svedka."
Louis hodil Nailla na najbližšiu posteľ a otočil mu hlavu tak aby, keď ho napne (čo sa po tom miešaní tequily a páleného určite stane), nezadrhol vlastnými zvratkami.
"Vyspi sa z toho kamarát." Potlapkal ho ešte po ramene a pobral sa do svojej izby. No keď si uvedomil, že Liam leží na poslednej posteli a bez pohnutia civí na strop, zastavil sa vo dverách.
"Liam?" oslovil ho zmätene, no on nedával najavo, že by si Louisa vôbec všimol.
Ten len pokrčil ramenami a zavrel za sebou dvere.
"Justin si teda vie vybrať kamarátov." Zašomral si popod nos a vošiel do 65-ky.
Tentokrát si už ale Harryho ležiaceho na posteli a civiaceho na strop všimol okamžite.
"Brácho, vy ste sa sfajčili?" Spýtal sa ho popri vyzúvaní botasiek.
No ani Harry si ho vôbec nevšímal.
"Harry!" Povedal tentokrát Louis už ráznejšie.
Teraz sa už Harry otočil a očami opuchnutými od plaču sa pozrel na Louisa.
"Nechaj to tak, prosím ťa." Povedal zachrípnuto a obrátil sa mu chrbtom.
A pretože Louis vedel, že aj tak nič nevyrieši s tými promile, čo má v krvi, len pokrútil hlavou a hodil sa na posteľ.
***
Louis sa prebral na hlasný šuchot ozývajúci sa spoza jeho chrbta.
"Mhm," zamrmlal otrávene a pomaly sa otočil i keď to bola tá posledná vec, ktorú chcel urobiť.
"Vieš, ty vôbec, koľko je hodín?!" Oboril sa na Harryho baliaceho si tričká do tašky.
"Zachvíľu dvanásť," odvetil mu zachrípnutým hlasom.
Až vtedy si Louis spomenul, v akom stave ho včera našiel.
No nepovedal mu nič. Nevedel, čo si má o tom myslieť a nechcel to riešiť unavený a nesústredený po včerajšej noci.
Preto sa bez ďalších slov postavil a zašiel si dať sprchu na prebratie. Keď zo seba stiahol spotené veci a odtiahol zelený záves, začul z vedľajšej izby vrzgot, z čo pochopil, že Harry odišiel.
Pravdepodobne nebol ani on ešte pripravený na akýkoľvek rozhovor.
Niežeby Louis rád riešil podobné drámy, ale už raz videl ako sa Harry takto psychicky zrútil a nechcel si tým prechádzať znovu.
Bol by pod teplou vodou stál celý deň, no poobede museli odísť z hotelu a on si potreboval zbaliť veci a naplniť svoj prázdny žalúdok.
Rýchlo vyliezol zo sprchy, pozbieral si zo zeme odhodené zvršky a odniesol ich do izby.
Na hodinách pri posteli naozaj svietilo 12:05 a tak na seba len rýchlo navliekol čisté veci a zvyšok oblečenia, ktoré ponachádzal po izbe vopchal do svojho batohu.
Prehodil si ho cez rameno a vybral sa do motelovej jedálne.
Ani si neuvedomil, ako veľmi je hladný, kým nevdýchol všetky tie vône ktoré zaplavovali miestnosť.
Netrvalo dlho a zbadal Nailla sediaceho v najtmavšom kúte. Hneď sa k nemu vydal po ceste berúc z barového pultu papier s obedovým menu.
Stiahol mu slnečné okuliare aby sa presvedčil, že je jeho kamarát bdelý a odhalil tak tmavé kruhy pod krvou podliatymi očami.
"Páni. Vyzeráš ako zombík. Takto sa chceš ženit?" Podpichol ho, no Naillov nechápavý pohľad nasvedčoval, že si z ich nočného rozhovoru nič nepamätá. "Takže ma za svedka asi nebudeš chcieť?" Zabrdol si aj tak ešte doňho.
"To som bol na tom až tak zle? A prosím, hovor potichšie."
Louis sa len zasmial a potom sa už naplno venoval vyberaniu obedu.
***
"Pohyb! Týmto tempom nám ten vlak ujde." Rozčuľoval sa The Rock a hnal chalanov po nástupišti.
Vlak do Chicaga odchádzal o päť minút a im sa len teraz podaril vystáť rad a kúpiť si lístky.
"Vlak do Chicaga číslo 54760 odchádza z tretej koľaje o štyri minúty."
"Tam šéfe!" zakričal Justin a rozbehol sa naprieč koľajnicami.
Naskočili do vlaku práve vo chvíli, kedy sprievodca kývol rušňovodičovi, aby vyrazil.
ESTÁS LEYENDO
Dance Club
FanficPäť najlepších striptérov na Floride, skvelý uvádzač a jeden veľký problém. Podarí sa im ho vyriešiť? Dokážu zvíťaziť v prestížnej tanečnej súťaži a získať tak peniaze na záchranu ich klubu? Alebo sa im do cesty postaví dávny nepriateľ?
