Dance Club

The fifth dancer

Liam práve vybavoval poslednú objednávku, keď sa za ním ozval známy hlas:
"Jeden na účet podniku."
Prekvapene sa otočil a pozrel do hnedých očí svojho starého parťáka Justina.
"Čo robíš na druhom konci mesta, kámo?" Zasmial sa a vhodil do pripraveného pohára ľad.
"Prišiel som pracovne."
"Odkedy posielajú vykladača riešiť záležitosti obchodu?" Zasmial sa Liam a posunul po pulte hotový drink.
"Nie z tej práce." Odvetil blonďák so sklopeným zrakom prežúvajúc slané praclíky.
Liam na chvíľu zamrzol pomaly si uvedomujúc o akej pracovnej záležitosti Justin hovorí.
"Náš klub má problémy. Potrebujeme rýchlo získať prachy, aby sme mohli kúpiť budovu, kde sa nachádza inak ju majiteľka predá inej firme." Vysvetlil mu Justin a konečne naňho pozrel.
"A ako ti s tým ja môžem pomôcť? Toľko prachov vážne nemám."
"Nechcem prachy." Pokrútil hlavou Justin. "Je tu možnosť tie prachy vyhrať v tanečnej súťaži lenže minimálny počet tanečníkov jednej skupiny je päť a my sme len štyria."
Chvíľu trvalo kým Liam pochopil, čo od neho Justin chce. A keď mu to došlo, na tvári sa mu usadil zdesený výraz.
"Kým čokoľvek povieš, chcem ti oznámiť, že výhra je o stotisíc dolárov vyššia ako suma, ktorú potrebujeme takže za túto malú službičku ti dobre zaplatíme." Dodal Justin rýchlo.
"Kámo, ja už som netancoval desať rokov. Tanečná súťaž? Ani slepého by som neohúril!"
"Liam, veď obaja vieme, že aj so zlomenými nohami by si tancoval lepšie ako ja."
"Možno pred niekoľkými rokmi, ale teraz? Už som vyšiel z cviku. Vieš, že som za každú srandu, ale hanba pred celým mestom je trocha vyšší level."
Justin sa však nenechal odbyť. "Pamätáš sa ako sme uzatvárali stávky predtým?" Spýtavo zdvihol obočie.
"Ani len na to nemysli! Nie! Do tohto už znova nejdem, Justin, naposledy som sa dostal skoro do nemocnice a ty vieš velmi dobre, ako ich neznášam." Zhrozil sa Liam.

***

"Nechápem, ako som mohol na toto pristúpiť." Krútil hlavou Liam, keď sa chystal urobiť najbláznivejšiu vec v svojom živote.
Justin sa len zasmial a postrčil ho dopredu. Vedel, že jeho kamoš už nemôže vycúvať.
"Panebože, prosím ťa, čo to robím?" Pýtal sa sám seba popritom ako sa blížil k nákupnému centru. "Stojí mi to vôbec zato? Mal som mu rovno povedať áno, ale namiesto toho idem kradnúť auto. Ó môj bože, ja pôjdem do väzenia. Ja som už naozaj jebnutý." Ešte raz sa otočil na toho debila, čo to vymyslel, ktorý ho povzbudzoval, ale zároveň dúfal, že to nespraví.

Liam zbadal jednu staršiu pani s paličkou a rozhodol sa, že jej pomôže s nákupom a vo chvíli nepozornosti naskočí do auta a zdrhne.
Justin len z diaľky videl, ako jej pomáha naložiť nákup do kufra, obchádza auto a vo chvíli, keď do neho nasadá ho stará pani vytiahne z auta a bije ho svojou paličkou. Nemohol si pomôcť, smial sa ako nikdy predtým. Prehýňal sa od smiechu a lapal podychu ešte dlho potom.
"Nesmej sa, Justin! Som zvedavý, ako to pôjde tebe." Povedal Liam zatial čo si šúchal rameno.
"Nebodaj ti tá starenka ublížila." Zabŕdal.
"Ono sa to nezdá, ale tá mala riadnu ranu na svoj vek."
"Tak teraz ti ukážem, ako sa to robí a ty sa pridáš k našej skupine."

Liam nemal inú možnosť, ako čakať, čo sa stane. Justin sa priblížil k jednej slečne, ktorá si práve nakladala nákup do kufra a vôbec nezaregistrovala, keď si Justin sadol do jej auta. V momente, keď zatvorila kufor Liam už len videl, ako beží za svojim autom, ktoré šoféruje jeho kamoš. Justin zastavil na druhom konci parkoviska a bežal na dohodnuté miesto. Baba, po ňom kričala a nasadla do auta, v ktorom našla lístoček: Sorry, stávka ♡

***

"Nie, nie, nie!"
"Ako to, že nie? Vyhral som stávku. Musíš sa k nám pridať!" Rozčuloval sa Justin.
"Justin, viem aká bola stávka. Ja tu mám prácu nemôžem len tak odísť."
"Aspoň tam so mnou poď, uvidíš chalanov a potom si to rozmyslíš."
"Teraz? Celú noc som bol v práci, nadránom si sa objavil ty a už to šlo len dole z kopca." Sťažoval sa Liam.
"Pospíš si v aute. Cesta tam trvá dobré dve hodiny. Noták, cestou skočíme na kebab. Platím." Prehováral ho.
"Tak fajn."