STAY /N.H./ SK

1. Nech sa páči

Mám rada takéto začiatky dňa. V útulnej kaviarni bolo príjemné teplo, vo svojich studených rukách som zvierala horúci hrnček čierneho čaju a sledovala som vločky, ako pomaly prikrývajú celé mesto. Nebola som tu dlho, no aj tak som to tu milovala. Toto mesto bolo jedným z mojich snov, ktoré sa pred pol rokom začali konečne plniť. Mala som ešte asi pol hodiny, kým príde Barbara a zavezie ma do ateliéru a tak som si užívala pokoj, ktorého mám tak málo. Barbara je moja manažérka a zároveň najlepšia priateľka, bez ktorej by som tu nebola.

„Prinesiem vám ešte niečo?" usmiala sa na mňa čašníčka.
„Nie, ďakujem. Poprosím vás účet." Vytiahla som si z kabelky peňaženku a čakala, kým mi povie sumu. Zaplatila som za svoj čaj a jahodový cheesecake a vložila si peňaženku naspäť do kabelky. Barbarino čierne SUV zastalo pred kaviarňou, čím sa moja chvíľka pokoja skončila. Je presná ako hodinky. Obliekla som si kabát a cez krk som si omotala hrubý šál. Zimu som mala rada, ale obliekať si na seba vždy aspoň tri vrstvy oblečenia mi liezlo na nervy. Pomalým krokom som prešla až ku dverám, ktoré však niekto stihol otvoriť ešte skôr, než som sa dotkla kľučky. Ovial ma prudký vietor, ktorý sa opieral do stromov a nútil ľudí pridržiavať si na hlavách čiapky. Ja som, samozrejme, žiadnu nemala a preto sa mi vlasy rozleteli do všetkých strán. Jedným prehrabnutím som ich však šikovne skrotila, aby som lepšie videla na cestu.

„Nech sa páči." Usmial sa na mňa muž, ktorému bolo spoza šálu a čiapky vidieť iba oči nebesky modrej farby, ktoré v tomto tlmenom svetle rána neskutočne žiarili.
Jemne som sa usmiala a poďakovala. Prešla som popri ňom a pri otváraní dverí na aute som si dovolila obzrieť sa. Bol ku mne otočený chrbtom, sadal si na barovú stoličku a zrejme musel vyzerať naozaj dobre, keďže mladá čašníčka sa celá rozžiarila.
„Môžeš zavrieť dvere a konečne si sadnúť? Nemáme veľa času!" Barbara mi narušila moje predstavy a natiahla sa cezo mňa aby zavrela dvere.
„Prepáč Barbie." Ospravedlnila som sa. Po hodinovej ceste do ateliéru sme vystúpili pred tehlovou budovou, ktorá mala byť našim dnešným miestom činu. Vyšli sme na tretie poschodie a Barbara bez zaklopania vstúpila dnu. Niekedy ma udivuje koľko sebavedomia má tá ženská v sebe. Vo vnútri bytu sa toho veľa nenachádzalo, steny boli biele, zo stropu visel mohutný kryštálový luster, ktorý sa skoro dotýkal podlahy. Nepraktické. Pri okne stáli dvaja muži a jedna žena. Vysoký, chudý muž, opierajúci sa o parapetu musel byť Arthur, môj fotograf. Teda aspoň vyzeral tak, ako mi ho Babrie opísala. Vysoký, chudý, gay.
„Barbara! Vitaj, vitaj! Som rád, že ťa znovu vidím!" doširoka sa usmial a pobozkal Barbs na obe líca. „Oh, mondieu...Slečna, je mi cťou vás spoznať, Moje meno je Arthur." Pobozkal mi ruku. „Barbara, na tých fotkách, čo si mi posielala bolo krásne dievča ale naživo je to čistý anjel!" rozplýval sa. Jeho slová mi vohnali červeň do líc a hanblivo som sa pozerala do zeme. Napriek tomu, že sa v tejto brandži pohybujem už skoro odmalička, som si ešte stále nezvykla na lichôtky a pripomienky k môjmu vzhľadu. Ako sa ukázalo, ďalší muž bol Jacob, ktorý sa mal postarať o to, aby moje vlasy vyzerali čo najlepšie. No, veľa šťastia, pomyslela som si. Žena, ktorá s nimi stála pri okne bola mejkap artistka a volala sa Samantha.

V ateliéri sme strávili skoro celý deň, Arthur sa veľmi vyžíval vo fotení novej kolekcie spodného prádla,snažil sa, aby bolo všetko dokonalé a mal z čoho vyberať. Barbara si zatiaľ vybavila pár vecí v meste a nejako mi zabudla doniesť obed, takže som doslova umierala od hladu.
„Sarah, naozaj ma to veľmi mrzí." Ospravedlňovala sa a hádzala na mňa smutné psie oči.
„To nič Barbs, len mi zastav pred kaviarňou a ja si dám niečo tam."Usmievala som sa. Bola som unavená a ubolená zo všetkých póz, do ktorých sa ma Arthur snažil uložiť. Prisahám, že ten chlap by bol najradšej, keby som z gumy. Našťastie bol tento deň skoro za mnou a ja som sa nemohla dočkať svojej pohodlnej postele. Zvyčajne je posteľ to jediné, na čo sa teším.
„Fotky by mali byť hotové tak do týždňa a na zajtra nemáme nič, mohli by sme si niekam vyraziť, čo povieš? Nákupy a potom do baru?" lákala ma. Znovu to na mňa skúša, tento mesiac už asi piatykrát. Možno by bolo fajn sa konečne poriadne odreagovať.
„Je to aj šanca niekoho spoznať." Mrkla na mňa jedným okom a zasmiala sa. Dobre vie, ako to neznášam.
„Barbie...už sme sa o tom bavili." Vzdychla som si. Nepotrebovala som spoznať nikoho nového. Nikoho, kto by mi zas zlomil srdce.
„Áno, ja viem. Žiadny nový chlap najmenej päť rokov, to som už počula. Ale no taaaaak!" zatiahla a odula spodnú peru. „Aspoň na jednu noc! Musíš si užívať, nie stále len myslieť na to, ako ti každý chce ublížiť, nie každý je ako Ma..."
„Nevyslovuj to meno!" upozornila som ju.
„Prepáč, prepáč. Proste...ach, dobre, žiadne vzťahy, len my dve a pár drinkov, môže byť?" prosíkala. Nevedela som jej povedať nie. Ona tu bola vždy pre mňa, nech sa stalo čokoľvek, ona mi pomohla. Vedela som, že jej to dlžím.
„Dobre, pôjdem." Porazenecky som si vzdychla a usmiala som sa na ňu.
„Ja len chcem, aby si bola šťastná." Chytila ma za ruku a jemne ju stlačila. Auto zastalo pred kaviarňou a ja som z neho rýchlo vybehla. Vietor bol oproti ránu pokojný, jemne sa mi pohrával s pár pramienkami vlasov, ktoré mi vypadli z už tak dosť zničeného drdolu.
„Som šťastná, Barbie. Naozaj." Pobozkala som ju na líce a zavrela dvere na aute. V kaviarni bolo viac ľudí ako obvykle a tak som si sadla k baru. Kabát som si prehodila cez vedľajšiu stoličku a zazrela som, ako sa chlap vedľa mňa natočil, aby mal lepší výhľad na moju blúzku. Respektíve na to, čo je pod ňou. Zo zvyku som prevrátila oči a oprela sa rukami o bar.
„Horúcu čokoládu a hranolky." Odpovedala som na otázku v očiach čašníčky.
Kým ona za barom pripravovala objednávku, ja som sa obzerala po kaviarni. V momente, kedy sa moje oči stretli s tými jeho som pochopila, prečo je tu tak veľa ľudí. Teda, prečo je tu tak veľa dievčat. Írsky člen skupiny One Direction sa vrátil domov. Niall Horan, v celej svojej kráse, sedel za posledným stolom so svojimi priateľmi, popíjal pivo a prepaľoval ma pohľadom.