Denník strážneho anjela

5*

Rozhodol som sa. Musím sa vrátiť, aby som sa pomstil Lukášovi. Pôjdem za tým dievčaťom, aj teraz sa jej už mohlo niečo stať. Ale počkať, ako sa k nej dostanem ? Poobzeral som sa či by som náhodou neuvidel tu záhadnú osobu, ale na moje nešťastie som neuvidel. Tak som si proste pomyslel, aby som bol vedľa nej. Zrazu som sa ocitol na streche nejakej budovi. Poobzeral som sa. Videl som nejakú osobu, ktorá stála na okraji strechy s roztiahnutými rukami pripravená skočiť. Keď som svojím skvelým zrakom anjela pozrel na tú osobu ešte raz, spoznal som v tej osobe to dievča čo mám ochrániť. Čo najrýchlejšie som k nej priletel, zobral som ju do náručia (tak ako ženích berie do náručia svoju nevestu, snáď to chápete) a pošepkával som jej do ucha: ,, prosím už to nikdy neurob, pretože keď to urobíš zničíš život sebe, tvojej rodine a aj mne." Keď som to dohovoril, tak   som ju postavil naspäť na nohy. Nahnevane sa na mňa pozrela a začala kričať : ,, Prečo si ma zachránil, ja chcem zomrieť, už nechcem takto žiť, nechaj má zomrieť prosím." Posledné slovo zvládla iba pošepkať. ,,Neboj sa, ja ťa ochránim, je to moja úloha " povedal som. Zdvihla na mňa svojú smutnú tvár a povedala: ,,Nedokážeš má ochrániť večne, ako ti mám veriť, veď aj ty si možno ten zlý, ktorý mi chce ublížiť a okrem toho máš čierné krídla. Zasmial som sa povedal som : ,, Keby som ti chcel ublížiť tak by som ťa nezachránil a nechal ťa zomrieť a preto mám čierné krídla, pretože som si nesplnil ešte úlohu. Po chvíľke som sa ozval: ,,Čo keby sme sa na začiatok zoznámili, ja som Josh a ty?" ,,Brittany, teší ma" povedala a slabo sa na mňa usmiala.