Rivaly

1. Kapitola - A takýto je môj život

Michelle

Zobudila som sa na pípanie budíku, ktorý mi jasne oznamoval, že je čas aby som sa konečne vykopala z postele. Slnečné lúče mi presvitali pomedzi závesy masívneho viktoriánskeho okna rovno do mojej, na môj vkus, až moc veľkej izby. Bola sobota a preto som nemusela vstávať skoro aby som stíhala školu no i tak som celý deň nemohla preležať v posteli. To by mi neprešlo. S veľkou nechuťou som sa postavila na nohy a dotrepala sa do kúpelne kde som už mala vzorne nachystané oblečenie. Ranná hygiena, sprcha, obliecť sa a môžem zísť k rodine na raňajky.

Dotrepala som sa do jedálne kde už rodina sedela za stolom. Otec sedel za vrch stolom a čítal noviny. Zatial čo matka sedela po jeho pravici a niečo mu neustále hovorila aj keď to nevyzeralo tak, že by ju počúval. ,,Počúvaš ma?“ Spýtala sa matka napokon keď aj jej došlo to čo mne už dávno. „Ehm...Samozrejme drahá.“ Odvetil neprítomne otec a matka spustila ďalší príval rečí. Moja staršia sestra vzorovo sedela po otcovej lavici. Modrá skladaná suknička a biela bľúzka. To bolo to čím ohurovala matku. Lenže ja som veľmi dobre vedela aká je v skutočnosti. Veľmi dobrá herečka pred rodičmi a vonku miestna štetka a feťáčka. Niet chalana v tejto štvrti, ktorý s ňou nespal. Posadila som sa oproti otcovi a nenápadne som sa pustila do svojich raňajok, ale matka obrátila pohľad na mňa. „Prečo si sa neobliekla slušnejšie? Plánuješ dneska zase zmiznúť za tými tvojimi podarenými kamarátkami? Prečo si neberieš príklad z tvojej sestry?.....“ Spustil sa ďalší príval otázok a výčitiek. Toto som počúvala každý boží deň. Niet sa čo čudovať, že som doma nechcela tráviť čas. Jediným normálnym členom tejto rodiny bol otec. S ním som dokázala vychádzať. Ale s matkou som to jednoducho nedokázala. Bola to horlivá kresťanka podla, ktorej bola moja sestra dokonalá a ja nie. Priznávam, že občas som si dala cigaretu na nervy alebo som si dala fľašku piva, ale moja sestra frčala na drogách a tvrdom alkohole. No vždy keď chcela ísť chlastať alebo fetovať s tou jej partiou povedala rodičom, že sa ide učiť do knižnice alebo ku kamarátke. A keď jej už na niečo prišli rozplakala sa ako malé dievča a začala rozprávať niečo o tom, že si nezaslúži ich odpustenie a ani božie odpustenie. Proste veľké divadlo. Vždy jej to prešlo. A takýto je môj život. Neustále nedokonalá vyvrhelka rodiny, ktorá kazí dobré meno. Akonáhle som dojedla raňajky schmatla som tašku, ktorú som mala nachystanú pri nohách a utekala z domu kade ľachšie.

 Chcela som čo najrýchlejšie prebehnúť tou luxusnou Kalifornskou štvrťou, v ktorej som bývala aby som sa dostala na miesto kde sme sa pravidelne stretávali s kamoškami. Bolo to na úplne opačnej strane. Trošku zanedbanejšia štvrť plná vyvrhelov, grafitov a čo je pre mňa najdôležitejšie skejtparkov. Síce tá štvrť nebola nič moc v porovnaní s tou mojou, ale nachádzal sa tam ten najúžasnejší skejtpark v celej Kalifornii. Bohužial do neho som ja a moja skupinka nesmela. Park si obsadili skatery, ktorý si hovorili Pouličný draci a ich vodcom bol chalan menom Andy. Ako som ich ja neznášala a najme jeho. Ale tu sa nikto ani nečuduje. Ja neznášam všetko a všetkých. Som čierna myš našej skupinky, ktorej jediným cielom je sa dostať do toho skateparku. V našej skupine vládne demokracia, ale pokial príde na boj a hádky s Pouličnými drakmi vodcom sa záhadne stávam ja.

Krásna Kalifornia už bola za mnou a ja som zdravila zabudnutú časť Kalifornie, o ktorej ledva niekde nájdete čo i len zmienku. Vítali ma budovy, ktoré zdobili grafity a len zriedka ste našli nerozbité okno. Podišla som k poničenému oploteniu a poľahky som ho podliezla. Cez veľké rozbité okno kedysi továrne na mlieko som vliezla dnu. Po tom čo túto továreň zavreli sem už nikto nechodil pretože kolovali reči o tom, že tu straší. To sa nám aj dosť hodilo. Z vecí, ktoré sme v tejto štvrti našli sme si vo velkej hale postavili provizorný skatepark. Nebolo to nič moc, ale nám to stačilo. Vždy keď som sem prišla tak tu už skoro všetci boli len teraz som videla na rampe posedávať tri dievčatá a jednu som videla jazdiť hore dole po rampe. „Kde sú všetky?“ Zvolala som na ne a oni pohotovo otočili hlavu ku mne. Ako prvú som spoznala platinovú blondýnu s menom Victoria. Jediné čo som o nej vedela bolo to, že patrila k premiantkám triedy, ale všetci ju mali len za ďalšiu hlúpu barbie. Ďalej tu bola Kirsten, ktorá rovnako ako moja sestra nemala problém vyspať sa s hocikým keď to na ňu prišlo. Jediná, ktorá sa neotočila za mojim hlasom bola Amy. Podla všetkého bola poriadne strelená a radšej sa od nej ľuďia držali ďalej. Tá na rampe bola Selena. Taká čudáčka. Nikdy som ju nepočula prehovoriť. Veľa som o nej nevedela. Vlastne som nevedela veľa ani o jednej z týchto dievčat. Takže neviem čo z toho čo som práve povedala bola pravda. Radšej som sa držala u ostatných báb, ktoré tu práve teraz neboli. „Kde sú všetci?“ Zopakovala som svoju predošlú otázku. „Chystajú sa na večierok.“ Prehovorila Kirsten bez záujmu. „Na aký večierok?“ Na to Victoria a Kirsten po mojej otázke ešte väčšmi zbledli a Selena s Amy mi nijak zvlášť nevenovali pozornosť. „Tak vysvetlí mi tu niekto čo sa vlastne deje?“