Rivaly

8. Kapitola - "Priateľstvo"

Andy

Prešiel už týždeň aj niečo od toho incidentu. Staré modriny sa už stihli zahojiť aby urobili miesto tým novým. V podstate sa v mojom živote nič nezmenilo. Teda okrem myšlienok. Moje myšlienky smerovali len k jednému človeku. Nezáležalo na tom či som na ňu myslieť chcel alebo nie. Stále sa mi objavovala v myšlienkach jej tvár a ten moment kedy ma pobozkala. Nikto z mojich blízkych si nevšimol na mne žiadnu zmenu.

Do školy som nechodil, doma som trávil čo najmenej času, alkohol bol mojim neustálym spoločníkom, ale ženy som poslednou dobou začínal zanedbávať a nevšímať si ich. Už to nebolo ono. Občasne som nejakú v klube zatiahol na záchody v bare, ale bolo to skôr zo zvyku ako z potreby.

„HEJ!“ započul som veľmi známy hlas, ktorý mi zakričal do ucha. Pohľad, ktorý som doteraz upieral do zeme na moje tenisky som obrátil k Johnymu, ktorý sa skláňal nadomnou.

„V poslednej dobe si riadne mimo.“

„Len som sa zamyslel.“

„Jasné,“ ironicky sa uškrnul. „Škoda, že sa zamýšľaš zakaždým akonáhle ťa spustím z očí.“

„Nemáš na práci niečo lepšie ako mi robiť pestunku?“

„No pravdaže mám. Ale si môj kamoš a nesmiem ťa jednoducho zanedbávať.“

„Kamoš,“ zopakoval som to slovo. S Johnym sa poznáme už od škôlky. V podstate sme nikdy neboli priatelia ako taký. Spojili nás dokopy učitelia aj žiaci. Už od mala sme boli najväčší borci. Vymýšlali sme kanadské žartíky, liezli na nervy učiteľom a pre spolužiakov sme boli vzormi a pre spolužiačky jednoducho niečo čo nikdy nebudú mať. Ale okrem toho, že sme mali podobný štýl a rovnako radi sme rozčulovali ľudí okolo, tak sme boli úplne iní. Johny bol vždy extrovert, zatial čo ja introvert. Zatial čo ja som miloval kreslenie a komixy on miloval alkohol, baby a sem tam aj nejaké mäkké drogy. Keď sme boli malý dalo by sa povedať, že sme boli viac rovnaký ako teraz. Ale kvôli tomu, že nás ľuďia sami od seba určili za najlepších kamarátov, sme sa nenávideli. Robili sme si neustále zle až kým sme neuznali, že je to zbytočné a začali sme sa spolu baviť. Ale bolo to skôr z nutnosti. Ja som Johnymu ukázal čaro komiksov a môj talent pre kreslenie a on mi ukázal jeho svet. Ale vždy sme si išli po svojom. Jednoducho sme neboli typický najlepší kamaráti. Boli sme radi za každý čas kedy sme neboli spolu.

„Ano. A práve preto som nám vymyslel nejaký ten spoločný program.“

„Už sa bojím.“

„Ale no ták! Bude to zábava.“

„Tak čo si teda vymyslel?“

„Sixx club o pol desiatej,“ pri názve klubu som okamžite pochopil čo bude dnes za program. Sadneme si do jedného z boxov, objednáme si tvrdý alkohol a zbalíme pár báb. Povzdychol som si nad tým. „Niečo sa ti na tom nepáči?“

„Stále je to o tom istom.“

„Čo?“ bolo na ňom jasne vidieť, že nechápe.

„Naše priateľstvo. Vidíme sa v skateparku kde spolu ledva prehodíme pár slov alebo ideme spolu do baru kde už vieme ako to bude pokračovať.“

„To stojí za zamyslenie.“

„Ty vieš aj myslieť?“ podpichol som ho pobavene.

„Tak mám iní nápad!“ moju pripomienku ignoroval.

„Aký?“

„To sa dozvieš až neskôr. Len buď dnes doma,“ po týchto slovách odišiel k ostatným zo skupiny.

Nebudem sa tu nijak vyhovárať prečo som už PORIADNE dlhý čas nič nepridala. Jednoducho sa ospravedlňujem mojim fanúšikom, ktorý túto story čítajú. Nieje Vás veľa, ale mám Vás rada hlavne preto pretože si dáte to úsilie a prečítate si túto totál odfláknutú story xD Ale v podstate som nemala moc chuť písať. Teší ma každý vote, ktorý od Vás dostanem, ale komentáre ma predsa len potešie viac. Ten pocit keď viem čo sa Vám páči a čo nie. Čo by ste zlepšili. Kliknúť na hviezdičku dokáže každý. Ale napísať zmysluplný komentár len málokto ;) Potom čo som si dnes od dvoch čitateliek prečítala komentáre som znova dostala takú chuť, ktorá ma donútila pokračovať a tu máte síce krátku kapitolku, ale kapitolku, ktorá tento príbeh ešte len rozbehne ;)

Pac a pusu, Vaša Nikoletta :*