prechádzal som sa s mojimi rodičmi po jarnom parku držiac v pravej ruke citrónovú zmrzlinu. prechádzali sme akurát okolo detského ihriska keď z rohu vybehol hnedovlasý chlapec za ktorým bežala nejaká žena, podľa všetkého jeho mama, a snažila sa ho chytiť. vyzerali veľmi šťastne a obaja sa usmievali. poočku som sa pozrel na mojich rodičov, ktorí hľadeli do svojich mobilných telefónov ani si nevšimnúc toho ako čiernovlasá mamička konečne polapila svojho syna všelijako sa s ním v tej chvíli vykrúcajúc v náručí.
jemne som zaťahal moju mamu za sukňu počkajúc až sa na mňa konečne pozrie a keď sa tak stalo tak som ju požiadal o zvolenie toho aby som sa aj ja mohol ísť hrať na detské ihrisko, ktoré patrilo k parku. najprv mi síce povedala, že nie, ale keď som použil svoj šteňačí pohľad tak zvolila.
s nadšením som sa rozbehol do časti ihriska, ktorá bola od parkovej časti oddelená malým žlto-modro-červeným plotom, ktorý nebol ani vyšší ako som bol v tej dobe ja. pri šmýkačke som zazrel čiernovlasú mamičku ako pravdepodobne počíta a z dôvodu zatvorených očí a neprítomnosti bruneta som usudzoval, že hrajú schovávačku. chvíľu som ešte na čiernovlásku zaujato hľadel , ale keď už prestala počítať a rozišla sa hľadať svojho syna som len smutne zvesil ramená a vyliezol po drevenom rebríku, nafarbenom rovnakými farbami ako plot, do najvyššie položeného miesta, ktoré sa tam nachádzalo, a to do miesta odkiaľ sa dalo šmyknúť po modrej šmýkačke.
s hlbokým povzdychom som sa posadil oprúc sa o drevené okraje ani si nevšimnúc osoby sediacej naproti mne. - ahoj.- zaznel jemný hlások a kvôli tomu, že som na tomto mieste nečakal inú osobu som pár minút len ticho pozeral na hnedovlasého chlapca predo mnou. -oh, ty nevieš rozprávať?- spýtal sa položiac si svoju malú ručičku na ústa. zasmial som sa a zavrtel hlavou -viem rozprávať.- odpovedal som.- len som sa zľakol.- priznal som nakoniec. chlapec uznanlivo prikývol usmejúc sa na mňa veľkým úsmevom. vyzeral ako zajačik.
-som Jeongguk a ty?- usmieval sa a nahol hlavičku na bok až mu pár neposedných vláskov spadlo do očí. - Taehyung.- usmial som sa tiež započujúc štrkot kamienkov a následné -mám ťa.- ktoré bolo smerované brunetovi. - ale mamii. furt ma nájdeš.- zamrnčal chlapec venujúc svojej mamke utrápený výraz. po chvíli svoj pohľad, ale presmeroval na mňa a žiarivo sa usmial. -mamička toto je Tae-Tae.- ukázal na mňa prstom a čiernovláska sa na mňa milo usmiala - ahoj Tae-Tae ja som Ggukieho mamina.- usmial som sa aj ja milo odzdraviac.
-môže s nami Tae-Tae hrať schovávačku?- zaprosil Ggukie pošúchajúc ručičkami v geste prosenia -ak chce.- prikývla jeho mama a šmyknutím sa dole sme započali prvé kolo. spolu sme sa skryli do červenej preliezky ticho sa pochechtávajúc nad tým aké úžasné miesto sme to objavili a, že tam nás určite jeho mamka nenájde. čo bola avšak veľmi omylná myšlienka pretože do pár minút nás našla a poriadne vyšteklila.
-Taehyung poď!- počul som hlas svojho otca a tak som sa rozlúčil s Jeonggukom a jeho maminou dúfajúc, že sa ešte párkrát stretneme.
-💜-
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
