-💜-
3023. stretnutie...zdalo sa mi ako keby sa história opakovala a ja som znovu sedel na vašom gauči z garážového výpredaja a sledoval to ako pochoduješ všade možno po dome. bol si snáď ešte nervóznejší ako pred rokom a trištvrte keď si sa pripravoval na vyznanie sa mi s tvojimi citmi. avšak vtedy mi pripadalo ako keby si naozaj len hľadal tie správne slová a to zúfalstvo v tvojich očiach bol ten zásadný rozdiel medzi týmito dvoma dňami. v deň keď sme spolu začali aj oficiálne fungovať ako pár tvoje oči ovládala len nervozita, nebol tam ani náznak zúfalstva.
môj paranoidný mozoček, ktorý sa za tie skoro dva roky vôbec nezmenil, už premýšľal nad tým či mi práve nechceš povedať, že už ma nemiluješ alebo, že si ma podviedol alebo snáď, že som podľa teba moc pribral a už sa ti nepáčim. bola síce pravda, že som pribral pár kíl, ale za to všetko si mohol ty, kvôli tvojmu neustálemu dorážaniu na to, že som moc chudý a musím papať aby som bol zdravý. tak strašne moc si sa o mňa staral a zaujímal.
-čo sa deje Ggukie?- milo som sa usmial položiac pohár, tentokrát, s jahodovým džúsom na sklenený konferenčný stolík pristúpiac k tebe obmotajúc moje ručičky okolo tvojho pásu. tiež si sa jemne usmial a položil svoju veľkú studenú ruku na moje pravé líčko. vždy keď si bol nervózny boli tvoje ruky ako ľad. nakloniac hlavu viac nabok som sa do tvojej dlane viac oprel zaklipkajúc očkami.
sledoval si ma ako poklad, ktorý ak by si stratil tvoj život by ďalej nepokračoval a ja som na teba hľadel rovnako. bol si mojím pokladom. zdalo sa, že si sa stratil vo svojich myšlienkach a z tvojich očí vtedy aspoň na milisekundu zmizol ten náznak zúfalstva, ktorý sa tam avšak mrknutím oka zas navrátil.
-milujem ťa.- zašepkal si darujúc mi požtek na kútik úst. -aj ja teba.- zachichotal som sa našpúliac pusu vyžadujúc si tým ďalšiu sladkú pusinku. s hravým pokrútením hlavy si mi ju daroval hneď si aj zaboriac hlavu do môjho ohybu medzi krkom a ramenom. najprv som sa zasmial nad tým ako ma tvoje jemné gaštanovo hnedé vlásky pošteklili na jemnej pokožke krku, avšak, keď som ucítil ten tras tvojho tela a následne započul jeden z tvojich srdcervúcich vzlykov, rýchlo som ťa objal a dožadoval sa odpovedi.
dookola som sa pýtal čo sa deje, hladil som ťa po hlave a chrbátiku. po nejakom čase som začal plakať aj ja stále dookola a dookola nariekal, že čo sa deje. moje tričko bolo premočené od tvojich sĺz, ale v tej chvíli mi to bolo úplne jedno, centrom môjho záujmu bolo len to, že si stále usedavo plakal. - no tak láska čo sa deje?- dožadoval som sa už neviem po koľkátykrát darujúc ti pusinku na vrch hlavy.
niečo si zamrmlal, ale ja som nemal šancu to počuť kvôli môjmu ramenu, ktoré tvoje slová utlmilo. -láska neplač, prosím.- šepkal som ti do úška trápiac sa touto situáciou. tak strašne ma ranilo vidieť tvoju anjelsku dokonalosť ako sa trápi alebo je pre čokoľvek smutná. na tvoju tvár patril len a len úsmev a aj keby raz nastala chvíľa keď by si mal byť šťastný bezo mňa, bol som ochotný obetovať svoje šťastie na úkor toho tvojho. až tak moc si mi pomotal hlavu, ten tvoj úsmev, telo, osobnosť, oči alebo akýkoľvek znak života. prvá láska je vraj tá naj z pomedzi všetkých a v pamäti človeku sa uchová ak chce alebo nie. a ja som rozhodne nikdy nechcel zabudnúť na chvíle, ktoré som mal stráviť s tebou, nikdy. tvoje veľké ruky si ma k sebe tlačili ako keby to bolo naposledy a keď sa nakoniec tlak okolo môjho tela uvoľnil a ty si o pár krokov ustúpil, jemne som ti utrel slzičky z tváre nežne sa usmejúc. kmital si očami po mojej tvári až si s hlbokým výdychom sklonil hlavu.
-budem sa sťahovať.- zašepkal si slová, ktoré moje srdce a dušu roztrieštili na milióny kúskov.
-💜-
-💜-
©cclairo
ČTEŠ
Scenery /vkook/
Fanfic[ COMPLETED ] ♡i still wonder wonder beautiful story ♡i still wonder wonder best part ♡i still wander wander next story ♡i want to make you mine ©cclairo ↑kook ↓tae