Scenery /vkook/

i still wonder wonder best part

-💜-
2191. stretnutie...

sedel som na hnedom gauči, ktorý tvoji rodičia kúpili za výhodnú cena v nejakom garážovom výpredaji, pijúc pomarančový džús a sledujúc teba ako pobehuješ všade možne len aby si si nemusel sadnúť na gauč a konečne mi povedať dôvod prečo si ma vlastne k sebe v ten deň zavolal. aspoň stokrát si sa ma opýtal či nechcem niečo jesť alebo piť a keď som ti ukázal ešte do polovice plný pohár džúsu vždy si sa poškrabal na temene hlavy a nervózne sa zasmial. tvoje gaštanovo hnedé vlasy boli strapaté z toho ako si si ich neustále prehrabával a všelijako inak strapatil. podľa kruhov pod očami som súdil, že si sa na to čo mi chceš povedať musel pripravovať už od včera. popravde ma tvoja nervozita znervózňovala tiež.

ospravedlnil si sa, že si ešte odskočíš na toaletu, čo ma trochu pobavilo a bolo mi jasné, že sa tam ideš porozprávať so zrkadlom o tom aby si mi to už povedal. bol som už veľmi zvedavý, že čo také dôležité mi chceš zdeliť, že si kvôli tomu nespal a ešte si aj pokazil svoje neustále dokonale upravené vlasy. po pár minútach čakania a tvojej neustálej absencií som sa rozvalil cez celý gauč všelijako sa otáčajúc a mrviac. po ďalších pár minútach som si povedal, že už si tam fakt dlho a keď som si k tomu vo svojej paranoidnej hlavičke spojil tvoj nedostatkom spánku a stres, tak mi začali napadať samé hrôzostrašné scenérie tvojej smrti v kúpeľni.

zaklopal som na dvere presne trikrát, tak ako sme to robili vždy, a keď sa mi nedostalo žiadnej odozvy tak som do vnútra vtrhol ako veľká voda s imaginárnym potom stekajúcim mi po čele zo strachu, ktorý som o teba v tej sekunde mal. myslel som si, že uvidím tvoju osobu ležiacu niekde na zemi neprejavujúcu žiadne znaky života , čo by ma pravdepodobne poznačilo do konca života, avšak po vstupe do kúpelne sa mi naskytol pohľad maximálne tak na biele a čierne kachličky, ktoré aj cez svoju jednoduchosť dodávali vašej kúpeľni luxusný podtón. nejakú dobu som tam ešte v tichosti stál a rozhliadal sa okolo seba, napočítajúc presne štyri zubné kefky a uteráky som z miestnosti vykukol pozrúc sa na pravú a potom na ľavú stranu.

-Jeongguk?- zakričal som do hlbín domu, avšak ty si mi neodpovedal. nikto by si nevedel ani predstaviť ako moc som sa vtedy bál, že ťa niekto uniesol alebo nejak zneškodnil a teraz si ide po mňa. prechádzal som domom rozhliadajúc sa všade možne dookola kričiac tvoje meno. tak neuveriteľne moc sa mi uľavilo keď som ťa nakoniec našiel v tvojej izbe pod paplónom, aj keď pravda je, že som sa najprv neskutočne zľakol.

-ty blázonko vieš ako som sa o teba bál? prečo si mi neodpovedal?- zasmial som sa posadiac sa vedľa teba položiac ruku na tvoj chrbát, ktorý sa nepravidelne zdvíhal hore a dole. dlhú dobu si neodpovedal a tak som s jemným úsmevom na perách zodvihol paplón na mieste kde som si myslel, že bude akurát tvoja tvár. naše oči sa stretli a ja som sa s tichým -ohh- začudoval nad slzyčkami v tvojich očiach. opatrne som si sadol k tebe ukradnúc ti polovicu paplóna, s obliečkami žltej farby, opatrne ťa objímuc som vdychoval tvoju dokonalé vôňu, bolo to niečo ako mužský šampón, ktorý si používal aby si sa cítil viac cool, a nasladnutá vôňa vanilky, ktorá túto tvoju snahu dokonale kazila.

-hyung- prehovoril si po veľmi dlhej dobe ticha zatiaľ čo som ťa neustále držal v objatí a hompálal sa s tebou zo strany na stranu. jemne som ťa pohladil po hlávke v tichom geste aby si pokračoval. - ja..ja..mmmm- vydýchol si odtiahnuc sa si zobral jednu moju ruku do svojich studených. - niekto sa mi páči.- povedal si priškrtene sledujúc moju reakciu len kútikom oka.

v tej sekunde som bol prekvapený... možno mierne sklamaný... kedže... aj mne sa niekto páčil a tým niekym si bol práve ty. chlapec s vždy dokonale upravenými gaštanovými vlasmi, s očami hlbokými ako tie najhlbšie studienky, s krásne ružovučkými perami ktoré museli spôsobovať cukrový šok. neopísateľne moc som zbožňoval tvoju tichú osobnosť, ktorá sa v správnej situácií vedela zmeniť a prispôsobiť okoliu, tú tvoju rozkošnú žiarlivosť vždy keď som sa bavil s niekym iným. prepadol som tvojej dokonalosti tak ako tvojim očiam.