Hodinka kritiky

Uvidět bez očí // womiska

Názov diela: Uvidět bez očí

Autor: womiska

Žáner: Fanfikcia

Fandom: Harry Potter

Pairing: Harry x Snape

Počet častí: 20, nedokončené

Hneď na začiatok... Bola som skeptická.

Áno, úprimne priznávam, že som voči shipu Snarry mala isté predsudky. Čo si budeme hovoriť, keď som si prvýkrát predstavila Harryho a profesora lektvarov, ako sa zbližujú, skôr než k žhavému románu z červenej knižnice to malo bližšie k American Horror Story :D

To som však ešte ani len netušila, že idem recenzovať dielo tak talentovanej autorky.

Warning, v recenzii sa nachádza niekoľko spoilerov, čítate na vlastné nebezpečenstvo. Za mentálne zdravie neručím.

Let's do it.

Začala by som anotáciou. Je pútavá presne pre taký typ čitateľa, akému je príbeh určený. Nenaláka čitateľa na akciu, nesľubuje veľkolepé zvraty či komplikované zápletky a romániky. Miesto toho zaujme bohatou slovnou zásobou, plynulými, celistvými vetami, istou ponurosťou, ktorá sa nesie naprieč celým príbehom, no v prvom rade jasne odhalí, čo už názov a cover napovedajú - že kľúčovou témou knihy bude strata zraku.

Keď som ten príbeh otvárala, fakt mi nebolo všetko jedno :D Bola som nesmierne zvedavá, ako sa autorka popasuje s problematikou, ktorú si zvolila, a či si po dočítaní náhodou nebudem želať, aby som bola slepá ja. ("Nessine nemiestne vtipy", časť prvá. Vopred sa ospravedlňujem, som skazená.)

Stačilo mi prvých pár odsekov, aby som si uvedomila, na akom veľkom omyle som bola. Krásny, ucelený text ma vtiahol do deja takmer okamžite. Z jeho kvality ide jasne poznať, že kniha nie je autorkinou prvotinou.

Inak, strašne ma na začiatku pobavila predstava zarasteného Severusa, ani neviem prečo :D Absolútne som si nedokázala v hlave vytvoriť obraz Alana Rickmana s vlasmi po lopatky a dlhými fúzmi.

♣ Postavy

Z valnej väčšiny fanfikcií som zvyknutá na Harryho ako na aurora - bystrozora (prípadne na nezamestnaného alkoholika, aj s tým sa občas stretávam :D), takže ma najskôr prekvapilo, že sa stal čaromedikom - alebo lékouzelníkom, alebo mediwizardom, ako chcete. Veľmi rýchlo som však prišla na to, že jeho povolanie dokonale rezonuje s jeho charakterom, ktorý absolútne zbožňujem.

V jadre je to presne ten istý Harry, po boku ktorého sme žili, odkedy ho položili na prah Dursleyovcov až do momentu, keď zničil Voldemorta. Chlapec, ktorý nikdy netúžil po problémoch a nebezpečenstve, milujúci svojich blízkych, čo by za druhých obetoval aj život. Autorka z jeho osobnosti ešte väčšmi vytiahla tieto preňho ikonické vlastnosti a myslím, že práve vďaka nim sa dokázal vyrovnať s následkami vojny a rozhodol sa pre kariéru čaromedika.

Je jemný, citlivý, dobrosrdečný a nekonečne empatický. V príbehu to vôbec nepôsobí "nasilu", za čo autorku hrozne obdivujem, keďže pri takýchto charakteroch je dosť ťažké vychytať, kedy je správanie postavy ešte prirodzené a kedy to už hraničí s tzv. syndrómom Mary Sue, čiže prehnanou dokonalosťou.

Čo sa Severusa týka, tiež ho absolútne milujem. Rovnako ako pri Harrym, aj v tomto prípade bolo jasne poznať, že je to stále ten starý známy Severus - avšak poznačený pádmi, sklamaniami, údermi od života, rokmi strávenými na ulici. Jeho pýcha a ego neskutočne utrpeli, navyše prišiel o schopnosť strániť sa emóciám, takže bol chtiac-nechtiac nútený prijať svoju zraniteľnosť. Chytal sa zvyškov svojej hrdosti, ktorá mala slúžiť ako zbraň pred svetom. Sledovali sme, ako pomaly prepadá túžbe po obyčajnej ľudskej blízkosti, po dotyku či teple. Čoraz viac na povrch vychádzal malý, zranený Severus, poznačený šikanou, neopätovanou láskou, nenávisťou, ignoranciou, krutosťou a strachom.