Stereotyp. Tak ten už u mňa neexistuje po prevrátení listu knihy môjho života. Bývalo u mňa na dennom poriadku ráno vstať, posedieť si v škole nemálo hodín, snaha o nadobudnutie vedomostí na ďalší deň, okolo 3 hodín zamestnaná basketbalom a následné spadnutie do perín.
Teraz poobedia trávim s kamarátmi, občasným cvičením, nesmieme zabudnúť na školu. Stále si v nej posedím nekresťanský čas. Aby toho nebolo málo, tak všetci dobre vieme, že vďaka škole nemáme nikdy len tak voľné poobedie. Vždy sa nájde nejaká písomka či skúšanie. Aj to nám môže zabrať nejakú tú hodinku. Ja osobne sa už teším do roboty, pretože moji rodičia prídu domov z roboty a poobede sa už robotou nezapodievajú. Zatiaľ čo mne škola stále nedá pokoja. Ale s robotou sa vzdám aj radostných chvíľ vytúženého voľná v podobe prázdnin. Tie mi budú naozaj chýbať.
Aktuálne je pre mňa dôležitý nejaký ten privýrobok či už počas školy alebo cez prázdniny. Letnú brigádu už síce mám ale nezaškodia peniašky aj počas roka. Opäť som mala voľný večer, tak som si na mobile prechádzala Facebook a našla som tam zaujímavý príspevok. Ani nie tak zaujímavý ako záhadný. Stačil like a komentár 'chcem' a po zhliadnutí môjho profilu sa mi ozvú či si ma vybrali do projektu vylepšenia života. Je pravda, znie to ako totálna blbosť. Ale prečo nie? Nič od toho neočakávam, len som skúsila šťastie. Možno padne jabĺčko do žalúdka.
Prešli dva týždne a ozvala sa mi slečna Natália z projektu vylepšenia života. V informáciách ktoré som dostala sa písalo, že sa mam o tri dni čo bude piatok dostaviť do budovy výskumu vylepšení ráno o pol deviatej hodiny, nalačno. Oddelenie základné vyšetrenia, miestnosť 8A. Do budovy ma odvezie čierne Audi, ktoré ma bude čakať na zastávke v Plaveckom Mikuláši s kartičkou môjho mena na kľučke. Pôjde som mnou ešte jeden chalan. Súhlasila som, síce to bolo riskantné ale predsa v živote treba riskovať.
Celé tri dni som sa na nič iné okrem výskumu nevedela sústrediť. Už len z dôvodu mojej nevedomosti o čo presne pôjde. Skúsila som aj na internete pozrieť niečo o vylepšeniach života ale jediné čo som našla bolo že sa budova nachádza v Malých Karpatách, presnejšie v lesoch Plavecké okuliare Mikuláša. To bolo všetko. Totálne minimum. Začala som rozmýšľať či to vôbec má význam.
Cesta autobusom trvá približne hodinu trištvrte. Už o šiestej mi ide autobus. Takže nemám veľa času ráno na prípravu ale moc mi to neprekáža. Stačí mi niečo do žalúdka, pretože cesta s kapelou v bruchu by bola náročná. V mojom prípade postačí špirála na zvýraznenie očí, keďže nepotrebujem tapetu na tvár. Cesta mi prešla rýchlo vďaka Danovi. I keď nastúpil zastávku po mne, hneď sme sa nezačali rozprávať. Do rozhovoru sa pustil až po vybití jeho mobilu. A tiež vďaka tomu, že si sadol predo mňa inak by som nezistila s akým chalanom možno strávim leto. Dano je vysoký, po mojom zistení športovec s miernym afrom na hlave. Vyzerá ako biely černoch. Škoda že nie je. Ale aj tento chlapec má nejakú tú chybičku krásy. Jeho slabosťou sú cigarety, ktoré ja z duše nenávidím. Nevadí, aspoň sa s ním dobre rozpráva.
Prišli sme na zastávku do Plaveckého Mikuláša, kde na nás čakalo už sľúbené čierne Audi aj s našimi menovkami. Išli sme asi desať minút. Najskôr cez dedinu, na jej okraji sme zabočili na lesnú cestičku. Podľa mojich skromných výpočtov sme mohli byť v strede lesa. Kde sa vynímala nádherná budova, ktorá pripomínala vilu a za ňou akoby škola. Ďalšia budova ale plná dvier a miestností. Tá sa mi až tak nepáčila. Vo dverách vili nás už očakávala slečna Natália. Zaviedla nás do druhej budovy, miestnosti 8A ako bolo v inštrukciách. Usadila nás do dvoch radov. V prvom rade sedeli dievčatá, už ich tam bolo osem a v druhej radi chlapci, ktorých bolo tiež osem. Suma sumárov je tu sedemnásť ďalších mladých ľudí okrem mňa, ktorí nevedia do čoho sa pustili.
Keďže sme boli už všetci v miestnosti Natália začala so základnými informáciami: "Ahojte! Ako už všetci viete, volám sa Natália. Budem vaša dozorkyňa. Aby to neznelo príliš formálne tak pre vás kamarátka po ruke. Ale prejdem k tomu hlavnému. Zatiaľ vás tu je osemnásť ale my potrebujeme iba tri dvojice. Takže po nasledujúcich siedmich testoch alebo vyšetreniach vyberieme z vás tri dievčatá a troch chlapcov ktorí budú ďalej pokračovať vo výskume. Môže to byť nebezpečné a hroziť aj smrť. To je zatiaľ jediné čo vám môžem povedať. Znie to tajomne a veľa z vás si hovorí či to má vôbec zmysel. Ja vám vaše zmätenie neberiem. Dávam vám možnosť postaviť sa a tým mi dáte najavo, že sa nechcete zúčastniť testov a podieľať na projekte." Po Natáliinom monológu sa postavili dve dievčatá, ktoré následne opustili miestnosť. Aj ja som nad tým uvažovala ale chcem zistiť o čo ide. Takže my ostatní sme si vypočuli druhú časť informácií. Dozvedeli sme sa ešte, že keďže to máme ako brigádu tak sme platení za deň ale pri pokusoch aj viac. Ale najskôr musime zvládnuť sedem testov. A riziko smrti nám musela oznámiť kvôli tomu, že tento výskum bude po prvý raz a my budeme v podstate pokusné králiky. Dnes je piatok a hneď začínajú testy, ktoré budú trvať až do nedeľa kedy sa dozvieme výsledky. Takže tu asi chvíľku pobudnem.
Po všetkých informáciách nás Natália zaviedla pred dvere miestnosti 1A a zaradila do dvoch radov, keďže dovnútra pôjdeme vo dvojiciach.
