Budík. Hysterická svokra každého produktívneho dňa, kedy treba skoro začať na sebe pracovať.
Nasleduje druhý deň preverenia našich schopností. Najskôr sme si naplnili žalúdky výdatnými raňajkami i keď prvotne stredobodom ich pozornosti bol mozog s jeho logickými a pohotovostnými pracovaniami.
V miestnosti A4 na nás čakali lavice poukladané do dvoch radov ako v škole. Usadili sme sa podľa príchodu našich tiel do priestoru štyroch stien.
Po usadení nám Natália začala rozprávať inštrukcie, ktoré zneli: ,,Táto skúška preverí vaše logické zmýšľanie a prepájanie slov. Jej obsahom budú štyri mozgolamy: osemsmerovka, sudoku, hádanka a nakoniec krížovka. Z týchto štyroch mozgolamov budete musieť poskladať päť slovnú vetu, ktorá bude pre vás predstavovať kľúč. Vďaka nemu zvládnete tento test ale posledných dvoch z vás vylúčime. Preto vám držíme palce aby ste boli čo najúspešnejší. Teraz vám rozdám potrebné mozgolamy s odpoveďovým hárkom, pre tích čo sa s týmito mozgolamamy stretnú po prvý raz máme aj návod ako ich vypracovať. Môžeme začať.“
Našťastie som sedela v poslednom rade, vďaka čomu som mala výhľad na celú triedu. Vždy je dobré mať dohľad nad konkurenciou a vedieť kedy treba zabrať, a kedy upustiť plyn.
Natália nám rozdala potrebné papiere aby sme mohli začať s lúštením. Osemsmerovku som vyriešila pomerne rýchlo, pretože ešte keď žila moja prababička, tak to bola naša spoločná zábava, ktorou sme vypĺňali spoločný voľný čas. Počas vyškrtávania slov som sa jemne obávala či mi vôbec zostanú nejaké písmenká na odpoveď. Moje obavy boli zahnané. Vylúštením som získala slovo –len-. Nasledovne ma čakalo sudoku, ktoré bolo pre mňa ako čerešnička na torte. Keď som prišla o prababičku, nevedela som už ďalej lúštiť osemsmerovky a svoju pozornosť som presmerovala k sudoku. Touto sudoku som vylúštila číslo -6-.
Postupovala som ďalej v sérií mozgolamov. Vežou paláca bola pre mňa hádanka z ktorej sa mala spočiatku obavy. Ale keď som si ju prečítala, všetky moje obavy pominuli. Bola úplne jednoduchá. Nekončila sa ako obvykle: ,,Čo to je?" Táto bola iná. Posledný verš bol neukončený. Znel: ,, dobrý -> lepší -> ..." Hneď mi bolo jasné že slovo -najlepší- bolo mojou odpoveďou.
Ale hrad na najvyššom kopci. krížovka. Ešte len som sa išla na ňu vrhnúť, zatiaľ čo traja chalani už svoje postupové kľúče odovzdávali Natálii. Jeden z nich Adam od nej dostal aj obálku. Aj by som sa o ňu zaujímala keby mi nehorelo pod zadkom. Krížovka bola náročná. Boli v nej názvy miest, prekladanie slov z anglického jazyka do slovenského, pár zvierat bolo odpoveďou a najhoršie bolo si spomenúť na udalosti minulé. Nevyplnila som všetky políčka. Ani som to nepotrebovala. Poťažme som sa dostala k slovnému spojeniu -budú vyvolení-.
Kým som skončila, stihli ma predbehnúť dve baby. Ale bola som im v pätách. Poskladala som vetu: ,,Len šesť najlepších bude vyvolených." Odovzdala som odpoveďový hárok s odpoveďou Natália a dostala som takú obálku ako dostal Adam s Beátou. Na vrchu bolo napísané aby sme si ju odložili a otvorili až keď to bude potrebné.
Po mne odovzdali ďalší okrem dvoch chalanov, ktorí to nestihli. Jeden sa stále trápil so sudoku. Chudák. Očividne sa s tým stratil po prvý raz. Nevadí, o jedného menej. Druhý mal smolu, pretože sa už len trápil s krížovkou ale Nina ho prebehla na poslednú chvíľu.
Hneď ako sme dolúštili a poslali tích dvoch nešťastníkov domov, čakal na nás skorý a hlavne ľahký obed, keďže nás čakalo plávanie. Mali sme šalát s kuracím mäsom. Nie som fanúšičkou šalátov ale tento som zjedla, keďže sa mi v ten deň ešte nejaká tá energia zišla. Keďže nás zostalo dvanásť, sedem dievčat a päť chalanov, rozdelili nás do dvoch skupín po šesť. Ale nebolo to tak. Karin sa pred tým ako sme sa všetci šli prezliecť do plaviek priznala, že nevie plávať. Takže už hrozilo len jednému z nás, že bude vylúčený.
Každý z nás musel na čas odolávať dvadsaťdva dĺžok čo predstavovalo dvetisíc dvesto metrov. Všetci sme to zvládli až na jednu dievčinu, ktorej meno si nepamätám. Odplávala iba kilometer. Keďže bola v prvej skupine tak tí ktorí boli v druhej skupine sa predčasne potešili, že nebudú musieť plávať. Mýlili sa. Potrebné bolo preverenie všetkých či to vôbec zvládnu. Ja som bola medzi nimi ale nerobilo mi to problém. Ešte na základnej škole som bola navrhnutá aby som šla plávať súťažne ale bola som lenivá a zahodila som svoju plaveckú kariéru. Nevadí. Doplávala som druhá.
Dnes zatiaľ vypadli dve baby a dvaja chalani, takže stav sa vyrovnal. Päť dievčat a päť chalanov. Všetci sme po plávaní vyhliadli, navyše náš obed nebol úplne sýty ale ani olovrant nám nedali bohvieako veľký.
Dnešná posledná skúška bol simulátor. Išlo o kruh do ktorého nás upevnili, a točilo sa to akoby sme boli v kozmickej lodi. Neskutočne sa to točilo. Chceli zistiť či to vydržíme alebo budeme mať príznaky, ktoré im nevyhovujú pri ich výskume. Je jasné, že všetkým sa potom točila hlava a boli otrasený ale keď sa dve dievčatá povracali, tak ich vylúčili.
Takže už sme zostali len tri dievčatá a to Beáta, Nikoleta a ja. Chalanov zostalo ešte päť takže zajtra sa uvidí ktorí traja prežijú. Ale skúšku budeme musieť aj my tri zvládnuť bez ohľadu toho, že sme zostali už len tri, pretože výdrž musíme mať všetci.
Po druhom celom dni testovania sme sa konečne mohli najesť do sýtosti a odpočinúť si na ďalší deň a poslednou skúškou.
