eating disorder recovery

12

(poz. autora; len tak sem dávam svoje fotky, keď chodím po doktoroch, tak sorry, že to neni "profesionalne":))

prišli sme na prvé poschodie nemocnice. sadli sme si do čakárne lebo ako vzyčajne, keďže o takomto čase mávajú vizity, sme museli s mamou čakať pred jej ambulanciou.

-

"ľúbim ťa." povedala mi mama do ramena keď ma objímala. vždy sme sa takto rozlúčili.

zakaždým keď som sama vstupovala do miestnosti kde boli dve kreslá. znie to ako v amerických filmoch, ja viem, no ona to tak chcela.

sestrička si zariadovala svoju miestnosť, kde bude pomáhať psychickým narušeným osobám.

prvá vstúpila sestrička, psychologička. ja som mamu pustila z objatia a dala mi letmý bozk na čelo. usmiala som sa.

chytila som studenú klúčku a zavrela som za sebou dvere. nemala som rada to druhé otáčanie. to, aké mávate keď sa lúčite na letisku.

objímete sa, spravite pár krokov, otočíte sa a zakývate im. otočíte sa, spravíte pár krokov a znova sa otočíte.. a v tom štádiu sa rozplačete lebo vám budú chýbať.

nemala som rada toto kliššé.

nikdy som to nemala rada. jednoducho som objala mamu, vykročila som a zavrela za sebou dvere.