Dojedli sme raňajky a v tom mi zavolal otec:
,,Vic ty si zabudla,že máš dneska pohovor? Musíš už ísť,aby si ho stihla. Veď ako by to vyzeralo keby si v prvý deň prišla neskoro?-''povedal mi oco do fónu.
,,Okej oci už idem." dopovedala som a vypla som ho.
Popravde nechcelo sa mi od Martina odísť. Bolo mi s ním tak ako nikdy s nikým. No musela som.
,,Prepáč Martin ale musím už ísť. Dneska mám ten pohovor a ktovie akého starého deda dostanem za šéfa."
,, Chápem ťa. Ku nám má dneska nastúpiť nejaká mladá pipka, isto vymletá blondína, ktorá má nejakého vplyvného mužíčka a myslí si,že jej patrí svet." dopovedal Martin a začali sme sa strašne rehotať. Potom sme sa objali,popriali si pekný deň a ja som šla domov.
Dala som si rýchlu sprchu, hodila na seba blúzku a elegantné nohavice, nalíčila som sa a bežala som.
Kedže som s mojím šéfom bola v kontakte len cez smsky nevedela som ako vyzerá no dohodli sme sa, že ma počká pri hoteli a bude oblečený v obleku.
,,Tiež by to bol Martin."-hovorila som si v duchu.
Chýbal mi už teraz. Konečne som sa po dlhej dobe smiala a on bol toho príčinou. Stála som pred hotelom, zapálila som si a čakala som na toho starého chlípnika. Ale to čo som videla mi vyrazilo dych.
,,Martin?"
,,Victoria?"
Bol to ako signál z neba, že je Martin je môj záchranca pred peklom. Jedným slovom anjel. Môj anjel.
Vošli sme do budovy a nastúpili sme do výťahu a tam sme začali kecať.
,,Taķže dedo?"
,,Takže namyslená blondína?"
Začali sme sa smiať. No v tom sme stíhli a hlboko sa pozerali do očí. Už sme boli blízko seba no v tom sa výťah otvoril.
,,A sme tu" Ja ti síce budem vedúci ale kolega ti bude robiť pohovor"- zahlásil Martin.
,,V pohode."-
Vošla som dnu a tam na mňa civeli tváre. No jeden mladý chalan podišiel ku mne natiahol ruku.
,,Dobrý deň. Vy musíte byť Victoria. Ja vám budem robiť pohovor."- zaťahoval maďarským prízvukom.
Dával mi pár základných otázok, ktoré sa dávajú pri pracovných pohovoroch. Potom ma už prenechal Martinovi.
,,Tak Vic ak to dobre dopadne od zajtra makáme. Voláme si jo?'- hodil po mne očkom a ja som prikývla.
Vyšla som von a zašla som do môjho obľúbenēho baru na kávu. Nálada priam perfektná, no v tom mi pípla smska:
,,Ahoj Victoria. Dúfam, že máš krámy lebo naposledy keď sme spali spolu tak som nepoužil ochranu ale ty si taká hlúpa, že si si to nevšimla. Zajtra naklusáš na gyndu.!!! Toto nie je oznam ale rozkaz. Sledujem ťa. Mark."
Toto snáď nemôže byť pravda. Strach a obavy. Je pravda,že menzes mi chvíľu meškal ale nemyslela som na to najhoršie. Nemôžem predsa čakať dieťa. V momente som volala na gyndu a doktor ma objednal hneď na zajtra. Chytila ma panika. Začala som plakať. Potrebovala som niekoho objať, vyrozprávať sa, potrebovala som Martina. Volala som mu, no nedvíhal. Jasne mal poradu. Napísala som mu smsku v znení:
,,Potrebujem ťa hneď ako sa ti bude dať. Zavolaj mi."
Zavolal mi zhruba o polhodinu. Dohodli sme sa,že dojdem k nemu.
Z pohľadu Martina:
Bolo mi smutno, že musela odísť. Ale ako ona tak aj ja som musel ísť do práce. Dnes som mal prijať nejakú novú pipku. Keby to bola len Vic. Moja Vic. S novou kolegyňou som mal stretnúť pri hotely. Dobre, že som neodpadol, keď som tam videl anjela a ním bola Victoria. Bol dom taký šťastný. Na pohovore bola taká sebaistá a na otázky odpovedala dospelo. Môj anjelik. Vyprevadil som a potom sa nám začala porada. Keď som sa pozrel na mobil mal som asi 8 zmeškaných hovorov od Vic, že ma potrebuje. Muselo sa niečo stať. Určite je za tým Mark. Ak ho stretnem asi ho zabijem. Jej nebude ubližovať, to mu nedovolím.
Tak baby máme tu tretiu časť. Ďakujem všetkým tým ktorí tento príbeh čítajú. Bola by som rada kebyže mi hodíte nejaké komenty či sa vám príbeh páči alebo čo by ste zmenili. Vaša Džana :)
