čo nás dvoch vlastne spája? je to alkohol ktorý prúdi nám v žilách? alebo ti naozaj nedám v noci spávať?
veľa otázok. no málo odpovedí. zlatko, si taký záhadný. na tvoje hnedé oči do smrti pozerať sa chcem. dúfam že na teba nikdy nezabudnem.
blížiš sa ku mne, dávaš si už dalšie kolo, ale láska, nezdá sa ti že už dosť toho bolo?
tvoje oči upierajú pohľad na moje pery,tvoj dych je alkoholom celý zahalený, a mne sa podlomia kolená, chcem odísť, viem že toto nieje správne, ale znova si ma dostal. padla som do pasce.
padám tam znova a znova,
každým dňom, keď som s tebou,
no z teba sa ozvala len hlasná ozvena,
kričíš, že nemôžeš byť sám sebou.
YOU ARE READING
la vie en rose | SK
Poetryživot v ružiach ... tŕňovitý, pichľavý, no miestami očarujúci a dychberúci ako ruža