sme tu zas, a znova, pramienky slnka sa dotýkajú mojej tváre, pomaly začínam otvárať oči, no vedľa mňa len prázdna posteľ, a všade nedopité poháre.
dostala som od teba odkaz, položený na posteli,
ľúbim ťa, je tam napísané, no mám po tomto ti veriť?
kde si zmizol? chýbajú tu nejaké zbrane, takže je to pravda, chodíš zabíjať svoje obete. čo sa to s tebou deje? spomínam si na tvoje tetovanie, "odpočívaj v pokoji" máš tam dané.
prechádzam sa miestnosťou, vidím obrázky na poličkách, no aspoň na jednej, máš úsmev na líčkach. zlatko, pomôž mi, o pomoc ťa volám
kde si keď ťa najviac potrebujem, prečo som vždy sama. občas si tu pri mne, ale potom odídeš, vyparíš sa ako na jar, keď sa topí sneh.
ja ťa tak vrúcne milujem, možno raz kôli tebe, dýku do seba zapichnem. prečo mi toto robíš? keď dobre vieš že ťa ľúbim.
YOU ARE READING
la vie en rose | SK
Poetryživot v ružiach ... tŕňovitý, pichľavý, no miestami očarujúci a dychberúci ako ruža
