Pod tlakom davu

• 1 •

• Šport neutvára charakter, ale odkrýva ho •

Nashville, mesto v Tennessee

Arénou sa ozývalo škrípanie ľadu. Vonku už bola tma a svetlá reflektorov z arény sa odrážali veľkými, presklenými oknami, ktoré sa týčili za tribúnou. Larisa Jacksonová opäť lietala na ľade do neskorých hodín.

Jej otec sa zamračil: ,,Budeme tu, dokým nebudeš všetky prvky vedieť perfektne. Neexistuje možnosť, že by ťa nezobrali do najlepšieho krasokorčuliarskeho tímu Ameriky. Musíš byť plne pripravená," riekol odhodlane a naznačil jej nech pokračuje.

Larisa na neho hodila chápavý pohľad. Túžila sa stať profesionálnou krasokorčuliarkou. O pár dní sa mal konať výber, ktorý mal rozhodnúť o jej budúcnosti. Jej smutné zelené oči však prezrádzali sklamanie. Nikdy pre neho nebude dosť dobrá. Rozbehla sa, pričom jej pár prameňov svetlohnedých vlasov padalo do očí. Po toľkom trénovaní sa jej už lepili aj na tvár. Spravila pol obrat na pravej nohe a chrbtom otočená do smeru jazdy skočila dvojitý Salchow. Pousmiala sa vediac, že doskočila čistý skok. No jej otec nejavil žiaden náznak toho, že by bol nejako prekvapený.

,,Znova!" snažil sa z nej vyťažiť posledný kúsok sily, čo jej ostával.

Prudko sa nadýchla a pokračovala. Pálilo ju celé telo, trénovali už hodiny. Mala pocit, že jej srdce o chvíľu vyskočí z hrude. Vedela však, že keď si teraz dá prestávku, otec by jej to neodpustil. Musela vydržať, už len chvíľu a môže si ponaťahovať ubolené telo. Rozhodla sa, že spraví kombináciu troch piruet. Bolo to jediné, na čo dokázala využiť posledné dúšky svojej energie. V kútiku duše dúfala, že to bude stačiť.

Nabrala čo najvyššiu rýchlosť a odrazila sa z pravej nohy aby uskutočnila piruetu v skoku. Rýchlym prechodom cez stred klziska si vydýchla a začala sa točiť pri Akrobatickej piruete, pričom pravú nohu si držala tesne pri tvári. Kombináciu zakončila Biellmannovou piruetou uchopením noža korčule na nohe, ktorú zdvihla nad hlavu v miernom záklone. Akonáhle skončila, tep sa jej zrýchľoval a zvedavo sa otočila na otca, ktorý úpenlivo stál za preskleným mantinelom.

,,Dobre na dnes stačí," utrúsil akoby sa nechumelilo a bez pochvaly odišiel.

Len čo za sebou tresol dverami arény, Larisa vyčerpane padla na ľad. Cítila nesmiernu úľavu, že toto utrpenie skončilo. Otec jej dával individuálne tréningy už odmalička. Niekedy mala pocit, že sa on túži dostať do profesionálneho tímu viac ako ona sama. No zazlievať mu to nemohla. Robil pre ňu ozaj veľa, dával jej všetok svoj voľný čas, aj keď mala niekedy pocit, že to preháňa, verila, že neskôr jej to prinesie sladké ovocie. Pomaly sa pozviechala z ľadu a hodila si na seba bundu. Vzala si uterák a poutierala si kvapky potu z tváre.

***

Dôležité rozdeľovanie krasokorčuliarov do profesionálneho tímu Ameriky sa konalo každé štyri roky na začiatku sezóny. Bol to strategický výber do vyššej vrstvy, pri ktorom sa brala do úvahy najmä prezentácia choreografie na ľade.

Na výber talentov neprišla Larisa len s otcom, ale po jej pravom boku postávala aj jej najlepšia priateľka Katherine. Ona bola vždy tá, ktorá ju vedela podporiť aj vo veľmi ťažkých životných situáciách.

Popri ľade sa hemžilo množstvo dievčat, odhodlaných na postup, no len tri najtalentovanejšie dievčatá zo stovky sa mohli dostať do tímu Juvenile. V tomto profesionálnom tíme bola dominantná veková hranica do devätnásť rokov. A malo to svoje jednoduché vysvetlenie. Krasokorčuliari podávali najlepšie výkony v tomto mladistvom veku. Najťažšie a najnebezpečnejšie krasokorčuliarske prvky tu neboli tabu. Larisa s Katherine odmalička závideli dievčatám v Juvenile. Dnešným dňom však mohli svoj sen preniesť do reality. Ako prvá mala ísť na ľad Larisa, ktorú otec ešte pred tým chytil za ruky so slovami: