Pod tlakom davu

• 6 •

• Bodaj by slnko s mesiacom blúdili do tých čias, kým plameň lásky nedohorí v nás •

- William Shakespeare

Po krásne prežitom dni nastal tvrdý a drsný skok do reality. Larisu vlna endorfínov z predošlého večera ihneď prešla, keď im Stacey o piatej ráno vrútila do izby, nech majú vstávať. Pomaly sa pozviechala z postele, pod očami mala obrovitánske kruhy, ktoré vypovedali jej večernému úniku. Ďalší nepríjemný pocit v nej vyvolal, keď nenašla žiadnu správu na mobile od svojho brata. Volala mu často, no on ani raz nedvihol. Mala z toho všetkého zvláštny pocit, no zapodievať sa tým nemohla, keďže už od skorých hodín musela byť na ľade.

Keď popri nej prešiel na tréningu Theo, venoval jej ten najkrajší úsmev. Avšak Stacey Larisu hneď opäť vytrhla z príjemných pocitov.

,,Na čo toľko čakáš, chcem vidieť tie skoky, hýb sa!" popohnala ju na ľad.

Larisa sa s neochotou rozkorčuľovala. Zas ma ide trýzniť. Keď sa pozriem na Katherine alebo Alison, tie s Alexom len diskutujú. Theovi skoky idú, toho niekedy ani napomínať nemusia. Larisa žiarlila, chcela konečne aby si ju aj Alex začal trochu všímať. Od toho incidentu, čo predviedla ju začal úplne ignorovať. A tým sa rozpadli jej všetky nádeje o aspoň jednom normálnom trénerovi. Rozbehla sa a skočila nie dosť vydarený skok. So sklonenou hlavou prišla k Stacey vediac, čo teraz bude nasledovať.

,,To čo bolo za rotáciu?" opýtala sa jej nekompromisne pričom sa jej od zlosti postavili niektoré blond kučery.

Larisa mlčiac hľadela do zeme. Zas si ju všetci začali všímať, keď Stacey zvýšila hlas. Možno to však bolo len v jej hlave, možno si ju ani skutočne nevšímali, no ona bola už z toho všetkého mimo. Len jedným si bola istá, že Alison sa opäť vyžíva v tom ako ju Stacey komanduje.

,,Pýtam sa ešte raz, čo to bolo za rotáciu?!"

,,Dva a pol rotácie," odvetila skleslo, pričom si všimla, že Alex k ním prišiel.

,,A my tu predvádzame aké rotácie?" pokračovala Stacey tvrdo.

,,Tri," povzdychla si.

,,Niektorí už aj štyri," zamiešal sa do rozhovoru Alex. ,,Snaž sa Larisa, pretože zaostávaš," pripomenul jej vec, ktorú už dávno vedela.

Prečo musí byť všetko tak strašne komplikované? Nechápem, prečo nemôžem korčuľovať ako ony dve. Pomyslela si hľadiac sa opäť na svoje súperky.

Na Larisu bol po zvyšok sústredenia vyvíjaný neskutočný nátlak. Prečo nekorčuľuješ ako Alison? Kde si hlavou? Bolo to, akoby sa postavila hlavou proti múru. Nedokázala byť tak dobrá ako ostatní. Myslela si, že toto sústredenie ju posunie vpred, no ona bola furt na rovnakej úrovni, ako keď prišla do tímu Juvenile.

Sústredenie ubehlo oveľa rýchlejšie, akoby si mohli myslieť a v ten deň už boli na ceste domov. Akonáhle Larisa vošla do známej obývacej miestnosti, vydýchla si z dlhej cesty a obrovský kufor sťažka pustila. Ovalila ju príjemná levanduľová vôňa domova. Tešila sa na to, že si teraz na pár dní oddýchne.

Odrazu sa však nahnevane do miestnosti vrútil jej otec. V tvári bol červený sťa paprika a na jeho vyššom čele sa pritom objavili drobné vrásky. Larisa na neho hodila nechápavý, no spýtavý pohľad. Nemal by byť rád, že som sa vrátila?

Kyle nervózne a pevne zvieral päsť, v ktorej držal mobil. ,,Volal som s tvojimi trénermi, veľmi si ma sklamala Larisa," riekol jej vyčítavým tónom.

Larisa sa mierne zamračila a mlčala, čím mu naznačila, aby pokračoval.

,,Dozvedel som sa, že v tíme si priemerná a zaostávaš. Vážne Larisa? Po tom všetkom, čo som pre teba obetoval, čoho som sa vzdal sa mi takto odplatíš? Tým, že si podpriemerná a nie perfektná?"