Pod tlakom davu

• 11 •

 • Najviac zatvorených dverí sa nachádza v tvojej mysli •

Jemná, symfonická melódia sa ozývala Bridgestóne arénou. Alex si stojac vedľa Stacey úpenlivo pozoroval tanečné dvojice. Jeho jastrabiemu oku neuniklo nič. Alison bola ako vždy – perfektná. Skoky s Theom mala priam dokonalé, no Alexovi tam pri tých dvoch akosi stále niečo chýbalo. Pozoroval ich však hodiny a ešte stále neprišiel na to, čo by to mohlo byť. Jediné, čím si mohol byť stopercentne istý bola Katherine s Jacobom. Tí dvaja sa pre seba narodili. Mali rovnakú dynamiku a krásne sa na nich ako na krasokorčuliarsky pár pozeralo. No a potom tu bola Larisa s Lucasom. Musel uznať, že Larisa sa za posledné mesiace dosť zlepšila. Zahľadel sa na ňu a začal skúmať jej chyby. Skoky boli s nedostatočným odrazom, ramená mala príliš upnuté a ten Salchow, no na ten sa ani len pozerať nemohol. Ten bol technicky katastrofálny. Bruškami prstov si pomasíroval spánky aby uvoľnil pulzujúcu bolesť hlavy.

Po celý tréning si Theo s Larisou vymieňali pohľady. Akoby jeden druhému chceli niečo povedať, no ani jeden z nich na to nemal odvahu. Theo si však na konci tréningu nemohol pomôcť a vybral sa za Larisou. Práve sa občerstvovala, keď k nej náhle prikorčuľoval. Pozrel sa kamsi do neznáma, nadýchol sa a následne prehovoril:

,,Nechcem, aby to medzi nami bolo takéto upäté," pohľadom sa vpil do jej očí.

Larisa si odložila svoj iontový nápoj naspäť a dodala: ,,Na to si mal myslieť predtým, než si začal s tou hádkou."

Theo si zahryzol do spodnej pery.

Žeby ľutoval to, čo jej v tom hneve povedal?

,,Tú hádku nechcem rozoberať, ale pozri sa na to z vyššej perspektívy. Obom nám neprospeje, keď sa budeme tváriť, že ten druhý neexistuje a ignorovať sa ako to bolo aj týchto pár mesiacov."

Larisa sa nad tým zamyslela a musela usúdiť, že má pravdu. Tie mesiace, čo si jeden druhého nevšímali a tvárili sa, že sa nevidia, boli psychicky vyčerpávajúce. Ak teraz ak niečo obaja potrebujú, tak je to vnútorná pohoda a nebyť na seba nadurdený.

Larisa si odkašľala. ,,Myslím, že máľ pravdu, tak teda čo navrhuješ?"

Theo sa zamyslel a než stihol čosi povedať Larisa rýchlo dodala:

,,Stále sme priatelia, však?" tento krát sa mu pozrela priamo do očí. Niekedy mala pocit, že má v nich drobné iskričky.

Theo taktiež skúmal črty jej tváre dlhšie, akoby sa dalo očakávať. Na chvíľu si myslela, že o niečom uvažuje, no po krátkej odmlke riekol:

,,Samozrejme," objal ju dlhšie, ako mali vo zvyku a popri tom si vydýchol.

Túžil byť viac ako len priateľ? Ak áno, nemal mi povedať tie bolestivé slová. Keby ku mne cítil väčšiu náklonnosť, rozhodne by mi nepovedal, že v krasokorčuľovaní pre neho nie som dosť dobrá.

Larise v žilách síce prúdila iskierka lásky, ktorú k nemu prechovávala, no tou hádkou jej city k nemu totálne pochovala. Nechcela si znova ublížiť. Verila, že takto to pre nich bude najlepšie. Predsa uzmierili sa a teraz sa už nemusí tváriť, že ho nevidí.

,,No tak nestojte tam tak, ešte sa tréning neskončil!" skríkla na nich Stacey a oni sa od seba rýchlo odlepili, aby pokračovali v tréningu.

Larisa sa pozrela na Alison, ktorá ich celý ten čas pozorovala a v očiach sa jej črtala zlosť s hnevom. ,,Nechápem, o čo ti ide," riekla jej napokon Larisa.

Alison sa tlmene zasmiala. Vyzerala ozaj strašne, keď žiarlila. ,,Theo je môj partner, navyše s tebou by aj tak nič nedokázal," vysmiala sa jej.

,,Ach áno, to už som počula," Larisa zaťala zuby, aby nahodila ten najviac nezaujatý pohľad.