Pod tlakom davu

• 17 •

● Charakter sa ukáže vo veľkých okamihoch, ale formuje sa v maličkostiach ●

Larisa zažmurkala, akoby stále nemohla uveriť tomu, koho vidí. Zbláznila sa? To nemôže byť jej brat. Je predsa v Taliansku. Keď si napokon uvedomila, že nevidí zle a nemá žiadne halucinácie, rozbehla sa k nemu nevšímajúc si skutočnosť, že tam je aj Jayden. Michael jej otvoril náruč, do ktorej skočila tak prudko, že musel prestúpiť z nohy na nohu aby udržal rovnováhu. Tak silno a láskyplne ho objímala, že ho skoro zadusila.

,,Čo tu robíš? Nemôžem tomu uveriť. Vrátil si sa? Ale prečo?" chrlila na neho jednu otázku za druhou.

,,Sestrička, všetko ti porozprávam doma, chcel som ťa takto prekvapiť, čo sa mi podarilo vďaka môjmu priateľovi Jaydenovi," venoval mu vďačný úsmev.

Och, vlastne je tu aj Jayden. Úplne som na to zabudla.

Larisa zoskočila z náruče svojho brata. ,,Poznáte sa?" otázku venovala Jaydenovi, pretože jej nikdy predtým nespomenul, že pozná jej brata.

,,Áno, kedysi sme spolu chodili na basketbal," odvetil jej však Michael.

,,Nechcem vás rušiť, som rád, že som pomohol, užite si spoločný čas," riekol Jayden, žmurkol na nich a pobral sa preč.

Larisa sa nemo a šokovane obrátila na brata.

Prečo mi dopekla nepovedal, že sa poznajú, nedáva mi to zmysel. Z akého dôvodu by to predo mnou tajil?

,,Keďže tu Jayden chodí do školy a od rodičov som si zistil, že dnes je tvoj prvý deň v novej škole, chcel som ťa prekvapiť," prerušil jej brat prúd myšlienok, ktorý sa v nej víril.

Jasné, Jayden jej kedysi medzi rečou spomínal, že tiež študuje individuálne na gymnáziu, no už posledným ročníkom. Úplne na to zabudla. Hlavou bola teraz však kdesi inde. Nesmierne ju potešil príchod brata. Vyčaril jej nielen úsmev na tvári, ale mala pocit, akoby jej spadol obrovský kameň ťažoby zo srdca, ktorý sa jej tam nahromadil za celé mesiace, čo Michael odcestoval.

,,Stále tomu nemôžem uveriť," sykla Larisa a popohnala ho von zo školy. Nevedela sa dočkať na to, čo jej povie o svojich zážitkoch.

Doma, napriek tomu, že mala Larisa nepríjemný pocit z dusnej atmosféry, to bolo napokon celkom príjemné. Mama im spravila medovkový čaj, ktorý im doniesla do obývačky a otec, ich nechal sa porozprávať osamote, z čoho bola Larisa príjemne prekvapená. Uvedomila si, že asi vedia viac ako ona, a preto ich nechali osamote.

,,Tak začnem asi tým, čo ťa bude zaujímať úplne najviac a to je otázka - prečo som sa vrátil? Nuž skúsil som si, aké je žiť v Taliansku, vyskúšal som si nielen pracovný život, ale aj skutočnosť, že som bol na všetko úplne sám. Avšak musím uznať, že aj keď to bolo náročné, našiel som si v robote partiu skvelých ľudí. Získal som nové skúsenosti, chcel som tam ostať, bola to skvelá pracovná ponuka..," odpil si z čaju, pričom sa na chvíľu zamyslel, akoby hľadal vhodné slová na pokračovanie.

Larisa z neho nespúšťala oči, nemohla akosi stále uveriť, že s ňou sedí jej brat, ktorý jej tak nesmierne chýbal.

,,Keď si mi napokon povedala o tých panických záchvatoch Lari a ja som ti vtedy ani moc neodpovedal," pokračoval pričom si rukou podopieral tvár, akoby sa jej neodvážil pozrieť do očí. ,,Totálne som sa o teba bál, zachoval som sa ako hlupák, neviem ani prečo, ale nedokázal som akosi komunikovať o tom s tebou na diaľku. Nevedel som... Ja som to ozaj zbabral, prepáč mi to," Michael si dlaňami zakryl tvár.