Slobodný Väzeň (2.)

elz ej oktešv .5 |všetko je zle 3/3

Šla som za Tonym do dielne. Chcela som ho nahovoriť na nejakú zábavku, možno žartík pre kapitána, hlavne nech sa odreagujem. Nechcem myslieť na to čo sa stalo v uličke. J.A.R.V.I.S. mi otvoril dvere a ja som videla opäť dielňu ako po výbuchu. Zrejme Stark zas nespal celú noc.

,,Ahoj Ton..." Začala som milo, no hneď ma prerušil.

,,Teraz nie Tara! Mám toho veľa, musím sa sústrediť!" Mávol rukou mojim smerom a viac mi nevenoval pozornosť. Takto napätého som ho dlho nevidela.

Sadla som si na postel v izbe. Loki sa zrejme niekde poflakoval, pretože som ho nezastihla na ani jednom poschodí Stark Tower, ani J.A.R.V.I.S. mi nevedel povedať, kde je...čož mi bolo divné, na to že máme obaja sledovacie náramky. Zrejme ich môže sledovať len S.H.I.E.L.D., som zvedavá kedy ich Stark hackne.

Čo tu tak sama. Ak chceš, môžem ti robiť spoločnosť. Ozval sa ten, koho som chcela počuť najmenej, koho som už nikdy nechcela nechať vibrovať vo svojej hlave.

,,Zmizni! To radšej budem sama!" Zamračia som sa a mávla som rukou akoby som chcela odohnať otravnú muchu.

Ako si želáš. Stačí len povedať a hneď som tu.

Takú radosť mu neurobím! Radšej budem sama. Alebo...keď nemám pri sebe Lokiho, rozhodla som sa ísť za Stevom. Určite mi dá aj pri svojom rozprávaní nejednu múdru životnú lekciu.

Našla som ho v telocvični. Na zemi už boli zničené dva boxovacie pitle...a práve si vybíjal zlosť a prebytočnú energiu na treťom. Nevyzeral nejak ukľudnene, skorej zaťato, akoby práve bojoval s armádou z vesmíru.

,, Neruším?" Spýtala som sa opatrne. No on neodpovedal a ďalej búchal plno silou do pitlu.

Nahnevalo ma to. Dnes boli všetci divní. Sústredila som sa na kapitána a zrazu som videla čo on.
V predstave si kľakol, zatvoril smutne a sklamane oči. Naokolo bola len temná prázdnota plná pulzujúcej hmoty. Všetko zošedlo a kapitán sa nechal unášať v myšlienkach zrady. Počul šepot, nie však zreteľný.
Neustále bušil do pitla. Pot mu stekal po napätej tvári.

Zrazu prestal a pozrel sa mojím smerom. Zadychčane zo seba vypľuvol vetu. ,,Tara? Ako dlho si tu?" Akoby mu bola moja prítomnosť nepríjemná.

,,Len prechádzam, nechcela som ťa rušiť." Rýchlo som zo seba vysypala nepravdivú vetu a šla preč.

Čo najskôr som sa chcela dostať
k sebe na izbu a stráviť tam zvyšok dňa. Uvedomila som si, čo sa práve stalo. Už zase.

Využila si schopnosti. Samovoľne. Musíš uznať, že sme za tie roky prepojení.

Nemal si byť ty náhodou ticho!?

Ja len hlasnejšie hovorím to, čo si myslí tvoje podvedomie.

Ty len hlasno hovoríš, čo si myslíš ty!

Sadla som si na postel a snažila si vyprázdniť hlavu. Myšlienky mi však v mysli tvorili poriadny neutíchajúci hurikán.

•••

Večer prišiel Loki. Vyzeral mierne zničene. Keď sa naše pohľady stretli, pousmial sa a sadol si ku mne na posteľ.

,, Ťažký deň?" Spýtala som sa opatrne.

,, Človek si chce užiť to vaše kino a bez toho, aby naňho nezazerali ľudia to nejde. A kvôli tomuto sa mi meniť podoba nechcela. Vieš o tom, že dávajú film o tom ako som zaútočil na Zem? Ten herec ma vôbec nevie napodobniť. Tváril sa tam ako nejaká pompézna diva." Zassmial sa a objal ma. ,,A aký si mala ty deň?" Chcela som povedať, že zmrzlinu čo som si kúpila pre potešenie som rozhodne nemala.

,,Dnes bolo všetko hore mohami. Som rada, že aspoň ty si normálny a milý ako vždy." Pritisla som sa k nemu ešte pevnejšie. Pobozkal ma jemne na čelo.

Ach tá nekonečná láska, ktorá sa končí pri klamstvách.

O čom táraš!?

Nebol v kine...

Čo si myslíte? Komu má Tara veriť? ;)
Rada si vaše teórie prečítam v komentároch!

Prajem vám príjemný zvyšok dňa!

Vaša Jaimix!