Slobodný Väzeň (2.)

16. svet sa zbláznil

Nekončiaca tma, náhle záblesk svetla čo človeka oslepí, a potom ďalšia tma. Epileptický záchvat by už dostali všetci chorí...a aj keď som zdravá...tiež sa mi predieral do hlavy.
A náhle...obraz! Bol mierne rozmazaný, ale bol tam. Zvuk bol zahmlený, akoby som počúvala cez hrubé plastové sklo. Viac šumenia ako normálnej reči. Avšak obraz, ten ma zarazil...
Krvi by sa mi človek nedorezal.
Entita, tá bublajúca nechutná masa hmly vkľude visela vo vzduchu rovno oproti Lokimu. A on zas stál sebavedomo oproti nej. Do tváre mu bolo vidieť ťažko, ale postrehla som, že sa mierne usmieval. Bol to Loki z mojej prítomnosti....ktorému som dôverovala.
A zase tma.
Dôvera.
Ak sa to uňho tak dá nazvať. Kto vie, či mi niekedy hovoril pravdu.
Je to predsa Boh klamstiev. A ja som ďalšia čo som mu naletela.
Je možně, že bol s entitou už dlhšie v priazni. A vďaka jej sile si to ani hlas nevšimol. A ja...? Ja som krava, ktorá by sa s ním bozkávala, aj keby mal nôž za chrbtom.
Nával svetla.
Aj keď som teraz v poriadnej kaši...som rada, že som hlas počúvla a strávila nejakú tú chvíľu na Asgarde.
Tma.
Pravdepodobne chcel ochrániť len seba...všetci sú sebecké svine, až na zopár výnimiek...ale týmto krokom ochránil aj mňa. Aspoň o chvíľu dlhšie.
Svetlo.

Kebyže mi exploduje mozog, aj to by ma bolelo menej... Náraz o betón nebol najpríjemnejší.

Čo sa to tam stalo medzi tou entitou a Lokim!? Hlas?

Ticho...

,,Tak takto má vyzerať nebo?" Zamračila som sa a odkašlala si. Z kontajneru čo sa nachádzal vedľa mňa šiel neznesiteľný zápach. Zrazu sa v ňom voľačo pohlo. Zalapala som po dychu. Bála som sa ďalšieho návalu smrtiacej hmly.

Loki. Pošúchala som si oči. Mladý Loki znechutene vyliezal z kontajneru. Aj keď som pred pár sekundami skoro zomrela...nemohla som sa nezasmiať. Takýto pohľad sa nenaskýta každý deň.
Bolesť a zahmlené myslenie postupne ustúpili a ja som si začala spomínať čo sa pred chvíľou stalo. I keď je vedľa mňa mladý Loki...ten z budúcnosti je ešte väčší hajzel ako ten čo stojí vedľa mňa.

,,Chceš povedať Valhalla. A keďže si tu so mnou, rozhodne nemôžme byť v sieni slávy padlých bojovníkov." Nahnevane zo seba zhadzoval odpadky. Urážku som s tažkosťou prehltla...i keď mohla byť mierená aj na neho samého. Ale to by si jeho ctené ego nedovolilo.

,,Takže nie sme mŕtvi?" Zisťovala som skutočnosť. Kľudne som mohla byť mŕtva a neuvedomovať si to. Kto vie, aký je život po smrti.

,,Nie, nie sme. Podľa toho, čo viem...sme na Midgarde. Život tu je zaostalý. Jediné čo u tohto sveta stojí za zmienku je, že sa nachádza uprostred deviatich svetov.  Kebyže tu nežije tak podradný život, mohli sa tu konať veľké kongresy a zhromaždenia." Veľavravne rozprával Loki s domnením, že nič o svojej rodnej Zemi, teda preňho Midgarde, neviem. Zatínala som päste, aby som mu nevrátila uštipačné poznámky...alebo mu zas jednu nevrazila!

I keď to vo mne vrelo, svoj výraz som nezmenila a s kľudom pokračovala v konverzácii. Loki sa vedel vždy chovať nenútene...nebudem jediná, čo nevie udržať emócie na uzde. ,,Podľa toho čo viem o...Midgarde...ja, tak takéto hábity či bojové brnenia nenosievajú. Väčšinou len zločinci alebo superhrdinovia." Nadvihla som jedno obočie a poukázala elegantne na naše oblečenie.

Loki len veľavravne prevrátil oči. Zrazu osvetlil tmavú vedľajšiu uličku zelený záblesk. Prikúzlil si na seba čierne gate i tričko. Avšak na tričku pretínali čiernu dva tmavozelené pruhy tiahnúce sa šikmo z vrchu nadol. Uhľovočierne dlhé vlasy mal elegantne zapravené dozadu.

Ja som zvolila kombináciu modrých jeansov a bledozeleného topu, ktorý by mal zmierňovať pocit tepla a dusna, čo panuje už v tieni bočnej uličky. Čierne vlasy som mala zopnuté v koňskom cope. A z lákavej predstavy sa okamžite stala realita. Loki sa na mňa laškovne pozrel...presnejšie, jeho pohľad mu padol na môj hlboký výstrih. I keď som bola poriadne napajedená, mierne som sa zapýrila a okamžite výstrih vďaka predstave zmiernila. Nechápem prečo som si ho predstavila až tak odvážny.

,,Poďme zistiť, kde sme." Vypla som mierne hruď a nenútene vyšla z bočnej uličky tak, akoby tam človek chodil každý deň. Loki ma mierne otrávene, ale napäto nasledoval.

Oči si rýchlo privykli na slnko a zamerali sa na rozpoznávanie okolia. Zazrela som na chodníkoch plno náhliacich sa ľudí, hromadu áut a plno značiek s miestami, ktoré som poznala. New York. 

Prečo by nás tá entita posielala do New Yourku? A čo bola vlastne zač hlas?

Nič. V hlave som neustále cítila prázdnotu. Mám jeho silu a schopnosti, musí tam byť. Prečo ma ale ignoruje?

Zazrela som billboard, pri ktorom mi razom všetky myšlienky obliali studenou vodou. Bola som tam ja vo svojej normálnej podobe.
Fotka z profilu pri ktorej mi vlasy, zrejme vďaka efektom, viali ako keď človek stojí na kraji útesu počas veterného počasia. Moje oči sa pozerali smerom na nápis: ,,LEPŠIE ZAJTRAJŠKY TVORÍME SPOLU!"
Na takýchto plagátoch býva Stark so svojim oblekom! Nie ja! Mňa ani ľudia nepoznajú! S.H.I.E.L.D. ma držal pod pokličkou. A mne to tak vcelku vyhovovalo.

,,Ako patetický nápis..." Loki si namyslene prekrížil ruky na hrudi. ,,Ale oči máte rovnaké."

,,Na Midgarde je veľká možnosť podobnosti očí. I tvoje zelené má milión ďalších bytostí čo tu žije." Mykla som plecom a šla ďalej po ulici.

Šli sme okolo mnohých obchodov s potravinami pri ktorých mi zaškŕkalo v bruchu. Na sucho som preglgla a tlačila sa ďalej plnými ulicami. Napravo odo mňa som zazrela hračkárstvo.
Nevyhla som sa otvoreným ústam, ktoré som v Lokiho prítomnosti radšej zavrela.
Akčné figurky mňa a Lokiho. Hneď vedľa sa pýšili všetci Avangers...pomstitelia...dobra!? Na krabičke je snáď preklep!
Ironmanovo typické červenozlaté brnenie je na akčnej figúrke v čiernostrieborných farbách. Kapitán Amerika je teraz Mercenary Amerika, Žoldier Amerika. A na štíte má miesto hviezdy lebku hydry. Bruce Banner je ukázaný ako šialený vedátor s bielym plášťom, Black Widow a Hawkeye sa výzorovo podobali mojim spomienkam. Thor bol vyobrazený tiež rovnako, avšak bez kladiva.
I Loki mal zmätený, až nahnevaný výraz. Zrejme mu vízia, že je pre ostatných vyobrazený ako dobráčisko, nevyhovovala.

,,Asi by som ti odporúčala zmeniť podobu." Povedala som mu s pohľadom stále upretým na vitrínu hračkárstva. Čudujem sa, že ho ešte nikto nespozoroval a nespoznal. Zazrela som v odraze skla vitríny jemný zelený záblesk.

Otočila som k nemu hlavu, nech zistím akú tvár si musím zapamätať, aby som ho nestratila. Nadvihla som obočie. Skopíroval moju skutočnú podobizeň z billboardu. Hnedé krátke vlasy, jemné rysy tváre. Vyzeral ako ja, len v chlapčenskej podobe...naopak ja som ako on v dievčenskej. Absúrdne. Len oči si zanechali svoj typický smaragdový nádych.

Zrejme si všimol môj skúmavý pohľad. ,,Je vcelku zložité zmeniť oči, takže sa to robí len v krajných prípadoch." O chvíľu zamyslene pokračoval. ,,To, čo nás na Asgarde napdlo musí mať nesmiernu silu. Presunulo nás to do iného vesmíru, možno i času." Videla som ako zaťal päsť. Zrejme nevedel ako ďalej. Z nepochopiteľných dôvodov ma toto prirodzené gesto ukľudnilo. Svedčí o tom, že mladý Loki nie je s entitou v spojenectve, keďže ani on nevie čo ďalej...teda dúfam. Musím svojim inštinktom aspoň trochu veriť. Lenže tie sa zamilovali do Boha klamstiev, ktorý ma zradil! Je ťažké niekomu alebo niečomu veriť, keď i vlastný rozum ma zrádza...

,,My sme v paralelnom vesmíre!?" Vyhŕkla som zo seba hneď ako som sa prebrala z myšlienkových pochodov.

Máme za sebou ďalšiu poriadnejšiu kapitolku! Čo si myslíte o tomto nápade?
Túto myšlienku som mala už od prvých dielov prvej knihy, tak dúfam, že sa vám bude páčiť. Určite mi napíšte váš názor do komentárov!
AKTIVITA
Minulú kapitolu som vám spomínala, že pre vás budem mať jednu výzvu/aktivitku.
Môžte sa zapojiť tým, že napíšete do komentárov váš nápad na paralelný vesmír, kde by sa Tara s Lokim objavili.
Pokiaľ bude nápad použiteľný, váš paralelný vesmír sa vyskytne v jednej z ďalších kapitol.
Ak si zvolím váš nápad a bude potreba mi ešte voľačo objasniť, napíšem vám do súkromných správ.
Zopár nápadov mám v zálohe aj ja, ale chcem vidieť vaše nápady a fantáziu!
Tak do toho!
Držím palce! ;)

Prajem vám všetkým príjemný zvyšok dňa!

Vaša Jaimix!