Maturantka Tereza nesníva veľké, odvážne sny.
Chce len zvládnuť maturitu, neskôr výšku, spoznávať nové miesta a nových ľudí, ktorí ju už nebudú súdiť. Za svoj život si mylných úsudkov užila už dosť, a až keď sa súčasťou jej života stal Jonah, nevla...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Keď sme začuli dupot a erdžanie koní, skoro som už nedočkavo vybehla pred dom, ale Lucy ma zadržala. „Musíte sa na chvíľu ukryť, pani moja, nesmú vás tu vidieť, kým ho prenesú dnu," vysvetľovala a snažila sa ma dostať z izby. „Poďte, prosím!"
Hlasy sa ozývali tmou, rozpoznala som Adamov, nerozumela som však, čo vravel.
„Ale, ja ho musím... musím vedieť, či je v poriadku!"
„Zavolám vás hneď, ako budeme v izbe len ja s bratom," sľúbila mi. „Poďte, rýchlo!"
Skryla som sa za dvermi a potichu načúvala. Dupot nôh sa rozliehal izbou, počula som tlmené hlasy, Adamove príkazy a zrazu len ticho. Odvážila som sa poodchýliť dvere. Lucy sa otočila ku dverám a prikývla. S chvejúcimi sa nohami som vyšla a pohla sa k nej. Adam v izbe nebol.
Keď som zbadala Chrisa, zabolelo ma pri srdci. Bol omnoho bledší, ako som ho zanechala pod stromom. Sklonila som sa k nemu. „Chris, počuješ ma? Už si v bezpečí, postaráme sa o teba," šepla som a pohladila ho prstami jemne po tvári. Nijako nereagoval, viečka mal zatvorené, dýchal veľmi plytko. Lucy mu zatiaľ odnímala provizórne obväzy, boli úplne nasiaknuté krvou.
„Vybrali ste ho dobre, je to čistý priestrel, zahojí sa to," šepkala. „Vyčistím mu ranu, a potom ju zašijem."
Vydesene som na ňu pozrela. „Bez umŕtvenia?" hlesla som.
Teraz hľadela nechápavo ona na mňa.
„Lokálne mu to neumŕtviš, kým budeš šiť? Ale, veď to ho bude bolieť!"
„Je v bezvedomí, nebude o tom vedieť," ozval sa Adam za mnou. „Lucy nevie, o čom hovoríš."
„Ty snáď áno?"
Prikývol. Vrátila som sa pohľadom k Lucy, asi už vedela, že s Adamom sa rozprávame o niečom mimo tohto sveta. O niečom zvonku.
„Potrebujem, aby ste mi pomohla, pani moja," požiadala ma nesmelo. A tak som pomáhala, nosila vodu, máčala obväzy v odvaroch, a tíško sa modlila, nech to Chris prežije. Stratil veľa krvi, bol slabý, bledý, a našťastie spal, nevnímal. Keď mu Lucy zašívala ranu, ani sa nepohol. Držala som ho za ruku, celý čas. Videl to len Adam, ale taktne mlčal. Všetko prebiehalo v úplnej tichosti.
Až keď sme ho opatrne preložili na čisté lôžko, až vtedy som si vydýchla. Lucy mu chcela po lyžičkách podávať akýsi odvar, ponúkla som sa, že to spravím.
„Budem mu ho dávať, uprac si izbu, ak potrebuješ," povedala som jej a vzala od nej hrnček, z ktorého stúpala para.
„Ale, pani moja, vy by ste si mala tiež..."
„Nechaj Theressu nech pomôže, zvládne to aj bez teba," ozval sa Adam od dverí a pokynul jej, nech ide za ním. Privrela za sebou a keď sme osameli, odľahlo mi. Sklonila som sa ku Chrisovi a pobozkala ho, najprv len na líce, neodolala som však, a bozkom som mu pohladila aj pery.
