Oh my Darkness (SK)

Part 1

Rozjímala som pri okne mojej izby sediac na parapete. V Otvorenosti mám vilu, ktorú som si kúpila celkom sama. Som speváčka, známa po celom meste. Zrazu som začula zvonček a bežala som otvoriť dvere. "Už letím!" Vynorila som sa z vlastného sveta a utekala ku vchodovým dverám. Keď som otvorila dvere, čakalo ma milé prekvapenie. "Kaley!" Zvolala som prekvapene a zároveň nadšene. Vo dverách stála moja sestra, od hlavy po päty celá v čiernom, Neohrozená ako sa patrí. Až do minulého roku om bola Neohrozená aj ja, ale prestúpila som do Otvorenosti. Nie že by som nebola dosť statočná, bola som proste príliš úprimná na to, aby som mohla zostať. Môj výber frakcie rodinu neprekvapil, dokonca ma podporili, aby som si šla za svojim snom. Tu som začala písať básne a pospievávať si k nim melódie. Vtedy môj život raketovo nabral obrátky - smerom k lepšiemu. Objavil ma totiž manažér, ktorý vlastní nahrávacie štúdio. Získala som nahrávaciu zmluvu, nahrala zopár songov a bum, je zo mňa úspešná speváčka. Spev ma nadovšetko baví a napĺňa, nemymenila by som ho za vyskakovanie z vlaku a nekonečné riskovanie života v Neohrozenosti. "Som to ja, osobne!" Povedala Kaley a objala ma. Zabudla som poznamenať, ja a Kaley sme dvojčatá. Vyzeráme naprosto rovnako, okrem vlasov. Ja som tmavovlasá bruneta a ona je zase špinavá blond. Keď sme boli malé, naši rodičia ďakovali Bohu za túto našu odlišnosť, pretože si nás neplietli. "Sestrička, čo tu porábaš?" Opýtala som sa nadšene. Bola som naozaj rada, že ma prišla navštíviť, nevidela som ju od koncertu, ktorý som mala zhruba pred mesiacom v Neohrozenosti. Už sme sa stískali poriadne dlho, až sme sa išli navzájom puknúť, tak sme sa radšej od seba odtiahli. "Prišla som si dať tvoj skvelý čaj a..." Začala rozprávať vysmiata a ku koncu zvážnela. "A?" Môj úsmev zmizol tiež, mierne som sa vyľakala, zvyčajne nevie zmeniť náladu tak prudko. "A porozprávať sa o niečom." Nevedela som, čo na to povedať. "Poď dnu, preberieme to." Povedala som s menším úľakom na tvári a otvorila dvere viacej, nech Kaley môže vojsť. Akonáhle vstúpila, vošla som aj ja a zamkla vchodové dvere. Ocitli sme sa v mojej obývačke. "Sadni si, pripravím čaj." Povedala som a letmo sa usmiala. Skôr, než som sa stihla otočiť, ešte na mňa zvolala Kaley. "Prosím čierny s citrónom." Prikývla som a šla robiť čaj sebe a Kaley. Popri tom som rozmýšľala. Čo mi asi prišla povedať? Podľa jej výrazu tváre to bolo určite niečo vážne. Je Chorá? Stalo sa niečo rodičom? Alebo prišla povedať niečo zlé o mne, čo mi niekto odkázal? Správu od manažéra, že končím? Je to dosť možné, on nerád hovorí zlé správy osobne, väčšinou niekoho pošle, aby zlú správu oznámil. Keď bol môj aj Kaleyin čaj vylúhovaný, vybrala som vrecúška, Kaley dala do čaju citrón a s oboba šálkami šla do obývačky. Podala som šálku s čiernym čajom Kaley a svoju položila na stôl. "Idem ešte pre cukor." Zahlásila som a z kuchyne doniesla kockový cukor. "Aký čaj máš ty?" Opýtala sa ma pozerajúc sa do čaju. "Kamilkový." Odpovedala som dávajúc si do čaju 3 kocky cukru. Mám rada sladký čaj. "Daj si cukor aj ty." Povedala som a posunula misku s cukrom ku Kaley. "Ďakujem, Chloe ale ty predsa vieš, že si čaj nesladím." Úplne som na to zabudla. "Prepáč." Povedala som a odsunula misku s cukrom. "Teraz prosím k téme." Povedala Kaley konečne sa mi pozerajúc do očí. "Počúvam." Trocha som sa posunula smerom ku Kaley očakávajúc najhoršie. "Otec..." Začala a preskočil jej hlas. Mne aj Kaley sa naliali do očí slzy. Už asi viem, čo mi chce povedať. "Otec mal infarkt." Skoro šepkala. "Prosím, povedz, že to prežil...." Povedala som s kúskom nádeje, ako keby som niečo mohla zmeniť, no Kaley pokrútila hlavou. Založila som si hlavu do dlaní a ticho vzlykala. Potom som sa hodila Kaley do náručia a plakali sme spolu. Pamätám sa, ako ma otec učil bicyklovať, keď som bola malá, ako som sa mu plakala na kolenách a rozhodovala sa pri výbere frakcie a on mi povedal, že mám slobodný výber, že mám ísť, kam ma srdce ťahá. Teraz je preč. "Mám na teba jednu veľkú prosbu." Poznamenala Kaley pri tom, ako ma utešovala. "Hovor, urobím to, teraz je mi to jedno." Zašepkala som medzi vzlykmi. "Otcovo posledné prianie bolo..." V polovici Kaleyinej vety som sa prudko posadila a utrela si slzy. Otec by si určite neprial, aby som jeho posledné prianie počúvala schúlená na sestriných kolenách. "Otcove posledné prianie bolo to, aby si prišla zaspievať do Neohrozenosti naa jeho počesť. Koncert venovaný jemu." Povedala a pousmiala sa. "Samozrejme, že to urobím, aj bez toho by som tam šla a venovala mu koncert." Usmiala som sa medzi slzami. "Prosím, neplač už toľko." Utešovala ma Kaley. "Otec nechcel, aby sme za ním moc smútili, sám mi to povedal." Dodala. "Samozrejme." Prikývla som a utrela si slzy. "Pobalím sa a môžme ísť." Povedala som a odpila si z čaju. Vôbec som si nevšimla ako a kedy, ale už som ho vypila celý. Vstala som a zamierila som do svojej izby. "Počkaj, kam?" Zastavila ma Kaley. "Predsa do Neohrozenosti." Odvetila som a definitívne sa šla pobaliť. Cestou po schodoch som ešte zazrela Kaley ako s úsmevom krúti hlavou a odpíja si zo svojho čaju. V mojej izbe som otvorila skriňu a preberala svoje oblečenie. Zpod postele som si "vypáčila" kufor a do neho si pobalila nejaké sukne, nohavice, tričká a topy a aby som nezabudla asi desať kusov šiat. Do igelitky som si nahádzala nejaké-tie topánky a ponožky a to všetko som tiež dala do kufra. Aj keď som šla iba na pár dní, musela som si prisadnúť kufor, aby som ho vedela zazipsovať. Nemohla som si zabudnúť ani svoju, volám to "sada na čvirikanie" mám v nej mikrofón, zosilňovač a podobné veci potrebné na koncert. Svoju sadu na čvirikanie som spolu s kufrom dotrepala dolu schodmi, zbalila si iné nevyhnutné veci a zalarmovala Kaley. "Môžeme vyraziť!" Zvolala som s úsmevom pri dverách kompletne nachystaná. "Nie, nechoď v opätkoch." Poznamenala Kaley s výrazom, ako keď ako päťročná rozbila mame vázu a prišlo sa na to. "Len mi nehovor, že ideme vlakom." Kaley výraz na tvári ešte zosilnel. "Ako tam mám prosím ťa vyšvihnúť tieto obrovské veci?" Ukázala som na kufor a sadu na čvirikanie. "Pomôžem ti s tým." Usmiala sa, ako keď si po rozbitý spomínanej vázy snažila mamu udobriť. "V poriadku, ale ak mi čo by len jednu z tých vecí stratíš, neželaj si ma!" Zasmiala som sa a prezúvala sa do tenisiek. Keď som bola prezutá kývla som na Kaley a ona prišla. "Môžeme vyraziť!" Usmiala som sa.