Jack a Sauly

12.kapitola

Pozrel sa na mňa a potom povedal: ,,Šiel som len okolo na policajnú stanicu. Potom som tých dvoch uvidel ako sa prikrádajú k tomuto domu. Boli veľmi čudný a preto som ich musel skontrolovať. Všimol som si, že mali nejaké zvláštne zbrane a že chceli na teba vystreliť keď si im otvoril. Preto som do nich strelil uspávacie sedatíva a išjel som ich odviezť na stanicu." Pritom ako rozprával som si všimol, že sa okolo mňa chveje vzduch. Cítil som mágiu. Skoro som sa usmial. Chcel mi ovládnuť mysel. Neplytval moc mágiou. Na kreatúry bez mágie mu postačí len kvapka mágie. No pri magických ,kreatúrach' potrebuješ mágie viac a hlavne na tie ktoré vedia o mágia a vedia to ovládať. Vtedy na nich musíš posielať mágiu ešte pred tým ako vyslovíš to čo chceš. Pritom keď to chceš urobiť, je najlepšie dotyčného nejako zabaviť aby si nevšimol mágiu.
To presne robil. Nechal som ho v domienkach, že mu ten nápad vyšiel. ,,Čo tu tý dvaja chceli?!" skríkol. ,,No asi ma chceli zabiť." odpovedal som mu. ,,Prečo?" ,,Neviem. Možno som mal byť len návnada. Možno chceli niekoho a ja som im mal poslúžiť alebo sú to šialenci ktorý zabíjajú sami od seba a možno..." Videl som ako hneď po mojích prvých slovách zbledol a začal sa obzerať. Po chvíľi vstal a prestal vnímať moje slová, preto som prestal rozprávať. Začul som ako si sám pre seba kládol nejaké otázky. ,,Odkiaľ mohli o mne vedieť? Ten chalan je chytrí. Musím to tu skontrolovať. Čo ak sú ešte stále tu? Možno ich je viac!" Zdalo sa mi, že vôbec neotvára ústa. Nech použije priestorovu mágiu a bude vidieť. Pomyslel som si. On sa na mňa rýchlo obrátil. ,,Odkiaľ vieš o mágii?!" spýtal sa. Ja som to povedal nahlas? spýtal som sa sam seba a už som vedel, že som prezradený. ,,Áno povedal si to nahlas!" odpovedal mi na moju otázku v mojej mysli. V tom ma ukrutne rozbolela hlava. Zbledol som a o chvíľu i on. Spomenul som si na mysľové dvojčatá, legenda o dvoch nepriateľoch ktorý na seba použili mágiu ovládnutia mysle. Pritom sa tej mágii ten druhý vyhol a omylom sa dostali do mysle toho druhého. Mysle sa im spojili a vedeli si čítať myšlienky, nápady. odpovede, povahu, proste vedeli o tom druhom všetko. Pritom ich však veľakrát bolela hlava a hlavne keď ten druhý tuho premýšľal. (Čo sa stalo práve mne.) Veľa ludí na to nikdy neverilo no ja som vedel, že sa to dá.
- Nie to sa nedá, to určite sa nemohlo stať.- pomyslel si. ,,Ale stalo sa." odpovedal som. Pritom som už vedel celú jeho minulosť. ,,Takže tá vaša škola je magická. Myslel som si." Potom som sa na neho pozrel a povedal som: ,,Nikomu o mne nehovor. Rozumieš?!" Vedel som, že už o mne vie.
Predtým sa tu správal na lepšieho, no teraz už len prikývol. Pochopil, že ja som o dosť múdrejší a silnejší. -Je mi jedno čo si zač aj tak som starší, mal by si sa ku mne tak správať a zároveň som tvoj učiteľ.- zaťal ruky v päsť. ,,Okey." odpovedal som mu. ,,Cez školu som len tvoj doktor a učiteľ. Takže sa ku mne vtedy tak správaj. Ale teraz o tebe a o tých dvoch. Len ma napadlo či by sme o tebe nemohli povedať učiteľom, určite by ťa pochopili a by ti pomohli." povedal. Vedel som už o jeho nápadu dopredu a vedel som, že vie odpoveď. I tak som mu slušne odpovedal. -To sotva.- zasmial som sa. - No dobre.- vzvdychol si. ,,Mal by si už ísť. Budú ťa čakať na predškolskej oslave učiteľov." povedal som a zaškeril som sa. ,, A ešte veľa šťastia v praci policistu. On sa uškrnul, postavil sa, zakýval mi a rozbehol sa. Myslel som si, že si o tej polícii vymýšľal. Avšak k tomu, že je učitel a lekár, má veľa prác navyše, aby sa vždy zamotal tam kde sú podozrivý.
Mávnutím som zamkol dvere a pozrel sa na hodiny. Ten čas fakt ubehol. Už len chvíľu a majú tu byť.
Takže milý čítatelia. Po veeeeeeľmi dlhom čase mám konečne novú časť. Dúfam, že sa vám páči😄😄😄😄 (Musím uznať, že to není normálne. No proste fantasy😄😄)