endorfíny

Č I E R N E V R E C E

drsné ruky čierne vrece uchopia, s mŕtvolou vnútri, vnútri som ja. tok rieky ako šumenie pokazeného rádia, šíri sa okolo. takto dobre nám dvom v živote nebolo. obloha jasná, deti sa hrajú na dvore, no ty vlečieš mňa, so spomienkou na pole. pamätáš, keď sme tam boli: len ty a ja, bozky, spomienka bolí. vyjdeš na vysoký most, pod tebou rieka divoká. tu sme boli, keď sme si padli do oka. oprieš vrece o strom, bo si sa unavil. vždy si spomeniem, keď si ma z dna na nohy postavil. láska to bola pekná, možno divoká, no čierne vrece tu stále je, šepká ti do ucha.

čierne vrece, opreté o marhuľový strom.

čierne vrece, a tvoja milovaná v ňom.