endorfíny

P R Á Z D N E V I A N O C E

ozdoby, hviezdy, imelo, ihličie,
moje mŕtve telo z trávy čnie.
och, prázdne vianoce, ako každé iné,
nikto nechápe mojej pantomíme.

veci, vzťahy, kazím si, ničím,
svet je na mňa príliš rýchly,
posledné slová núdze kričím.
hlasy nebeské prekrývajú to moje hlasné vytie,
už som vyčerpaná životom, spomaľte to bytie!

neexistujem, no aj tak si ma stále všímaš,
svojím chrbtom ruky tej mojej sa dotýkaš.
neznesiem neprítomnosť tvoju, nemal si sa skryť,
teraz tu už nie som, mal si tu so mnou byť.

nie som tu, nie som,
ďalší rok sa už prežiť nepokúsim.
tak užívaj chvíle so mnou, kým tu ešte som,
slobodu si čoskoro na večnosť zakúsim.

moje srdce bolo plné, no teraz sa vylieva,
vylialo sa celé, svoju pieseň dospieva.
nebavia ma už všetky vaše sťažnosti pozemské,
radšej si vypočujem tie hlasy anjelov nebeské.

zbi ma, trhaj, rež, kúš, bodaj, zodieraj,
sú vianoce, dnes môžeš, niečo si zaželaj.
ťahaj mi vlasy, trhaj mi šľachy, čeľusť mi rozkopni,
dávaj si ale pozor, o moje mŕtve telo nezakopni.