keď mi dal kvety hlboko do hrdla,
bola som blízko k nebesiam.
keď som sa na nič nezmohla,
videla som sebevrahov, už nevisia.dokonca som počula anjelov,
keď som ležala v tej rozmazanej tráve,
ty si ten, čo víťazí v mojej hlave.šepkali mi tvojím hlasom,
slová, ktoré sa od teba nedočkám,
lebo ty si si ma len zmýlil s mäsom,
no ja si na tvoju lásku počkám.úderom tvojej ruky omdlievam,
neviem, prečo sem ešte chodievam,
aby som počula tie hlasy?
hlasy anjelov, strapaté vlasy,
čiary na rukách, osobité krásy.
YOU ARE READING
endorfíny
Poetryendorfíny v mojom tele sú rovnako neexistujúce, ako láska moja k tebe.