endorfíny

P R Á Z D N A P O É Z I A

píšem o veciach, ktoré sa nestanú,
píšem o citoch, ktoré necítili ani zimu,
píšem o ľuďoch, ktorí sa o mňa nestarajú,
píšem prázdnu poéziu.

veď akú inú dokáže prázdny človek napísať?
je zo mňa páchnuť tá samota, ktorú som pocítila,
akoby samé sa vytvárali slová,
keď ani nevnímam, čo vlastne robím,
cítim sa úžasne, dik, v živote som sa lepšie necítila.
ďalšia lož, ktorú rada opakujem, slová, ktoré vždy dokopy rada spojím.

už len, aby som ich dokázala povedať úprimne.