Pri konci jeho uvažovania došiel k záveru, že ho príde navštíviť do jeho práce. Koniec koncov, dosť mu to pomôže, lebo ho uvidí, pretože konečne vstane a víde von a možno sa mu podarí presvedčiť aj chalanov.
Vstal z postele a išiel is vytiahnuť oblečenie.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Rýchlo som zbehol dole po schodoch a v obívačke som hneď zbadal Taeho a Gukieho.
„Hej vy dvaja!"zakričal som na nich.
Obaja sa nechápajúco na mňa otočili a keď ma uvideli, obaja vypúlili oči.
„Ty kam ideš?"vypadlo z Taeho.
„Do reštaurácie, idete tiež?"spýtal som sa s veľkým úsmevom.
„Nemáš horúčku? Prečo si takto oblečený? Máš schôdzku? Ak áno, tak nepôjdeme,"povedal Gukie a Tae nemo prikývol na súhlas.
„Nie, nie, proste som len hladný, takže ak sa vám chce ísť, tak sa choďte prezliesť s pripraviť sa, ja sa pôjdem zatiaľ popýtať ostatných. Obaja na to prikývli a išli sa pripraviť.
Spýtal som sa aj ostatných a iba Jimin mi to odsúhlasil, Hoseok totiž tancoval a Yoongi ma vyhodil z izby s tým, že ho mám nechať spať. Radšej som ho poslúchol, akoby som mal riskovať svoj zatiaľ krátky život.
Prišiel som na chodbu, kde už stáli TaeGuk a Jimin.
„Ideme?"spýtal som sa pre istotu. Všetci traja prikývli v rovnaký čas a mohli sme ísť.
Cestou sme išli autom.
Cesta tam mi prišla nejako až moc dlhá.
Nakoniec som sa ale našťastie dostal na miesto a aj s chalanmi sme sa dostali na miesto.
Otvoril som dvere a do nosu ma buchla vôňa chutného jedla.
Sadli sme si za stôl a chvíľu čakali, kým príde čašník aby sme mu mohli nadiktovať naše objednávky.
Keď čašník odyšiel, rozprávali sme sa o rôznych hlúpostiach.
Ja som ale nevnímal a hľadal tú bezchybnú tvár.
Nevedel som ho nájsť, keď v tom moje oči uvideli samú dokonalosť. Videl som ho cez podávacie okienko.
