Oh nie...
NamJoon aj s chalanmi sa obzreli za seba a hneď sa začali aj obzerať po mieste, kde by sa mohli schovať. Rútila sa na nich tsunami fanúsikov.
NamJoon POV.
Započul som hlasný krik a dupot, obzrel som sa za hlukom a v momente sa mi rozšírili zorničky. Boli ich tam toľko! Kde sa sakra vzali?
Jin POV
Neváhal som a vyšiel z kuchyne zachrániť ich od fanúšikovo-prírodnej katasrofi.
„Poďte!"vykríkol som pri nich a snažil sa ich zdravích dotlačiť do zadnej miestnosti plnej tovary a podobných vecí.
Zamkol som pre istotu za nami dvere. Všetci traja sa na mňa vďačne pozerali.
„Ďakujeme Jinnie," Joon sa na mňa široko usmial a objal ma.
Objal som ho spať a nadýchol sa jeho príjemnej kolinskej: „Nie je zač."
„Ehm, ehm,"po chvíli si Tae odkašle. „Joon, mohol by si nás predstaviť?"spýtal sa tento krát nedočkavo Gguk.
„Oh, pardón, iste,"ukázal na Jina, „Tae, Gguk, toto je Kim SeokJin."
Pousmejem sa a jemne zamávam: „Ahojte, stačí Jin hyung."
„Jinnie, toto je Kim TaeHyung a Jeon JeonGguk, ale isté ich už poznáš,"poukáže na oboch chlapcov stajacích oproti Jinovy s milým a najmä vďačným úsmevom na perách.
„Ako dlho tam ešte budúúú?"zasťažuje sa Gguk rećnickou utázkou.
„Neviem, počkaj, pozriem sa,"poviem a nasmerujem si to ku dverám.
Opatrne odomknem a iba trochu pri otvorím dvere.
„Nikto tam nie je,"ujistím sa a otvorím dvere dokorán.
Všetci traja výdu a začnú kráčať k východu k autu, pred tým sa stihly ospravedlniť, jediný Joon sa však zastavil ešte pre niečo iné. Ibaja Gguk aj Tae nás sledovali.
Joon obpásal svoje ruky okolo môjho pásu a pritísol si na k sebe. Obaja sme si hlboko hladeli do očí. Aj sme sa dokonca približovali tvárami. Krásny okamžik... Nič nás nevyrušilo, a naše pery sa premenili v jedni.
Božie trval pár sekúnd. Bol magický.. Bol by som to schopný robiť stále, ale ak všetko, nič netrvá večne a naše pery sa museli rozpojiť.
Bol som asi iba o trochu svetlejší, ako rajčina. Ešte sme si venovali posledný pohľad, malý bozk, posledné objatie odišli preč.
Celú prácu som už len premýšľal nad tým...
NamJoon POV
Keď sme spolu aj s chalanmi odišli, a nastúpili do auto, všetko to ešte len začalo.
„Jin a Namjoon sedia na strome! Bozkávajú sa ako čerešne!"kričia obaja na zadnom sedadle.
„Čo? Tá posledná veta vám akosi nevychádza..."pokrútim nad nimi hlavou.
„To je jedno, hlavné je, že sa to viac-menej rýmuje a vlastne sa to tam celkom hodí,"protiargumejntuje Tae a Gguk len mlčky kíva hlavou...
To zas bude v dorme...
