„Hej Joon!"lúskol mi pred tvárou Tae, na čo mnou myklo, pretože som to nečakal.
„Hmm?"
„Už pozeráš na jeden bod za nami asi 5minút. Si v poriadku? Ale tam niekoho vidíš?"spýta sa Jimin a nahodí leny face. (ak to mám napísané zle, tak má prosím opravte, nebola som si istá.)
„N-nie! Ni-nikto tam ni-nie je, dobre?? Nevypytujte sa! Dajte mi pokoj!..."zakoktám sa a moja tvár nabere ľahko červený odtieň červenej.
O chvíľu príde čašník a dá nám naše jedlá aj s účtom hneď po otázke, či ešte niečo budeme chcieť.
Hneď som zaplatil, aby bol potom pokoj a my sme potom mohli pokojne odýsť.
Stále som ho sledoval. Bol síce vidno iba trochu a iba občas, ale aj tak. Proste... wow!
„Hej! Zem volá Namjoona!"okríkol má Guk.
„Prepáčte!"povzdychnem si.
„Poďme už,"navrhnem a všetci na to prikívnu.
Jin POV
Videl som ho tam. Celý čas tam sedem a pozeral na mňa ako na ducha.
Ale ja som na tom nebol inak.
Tiež som ho pozoroval. Každé jeho slovo. Jeho nádych a výdych. Jeho malé iskričky v očiach vždy, keď sa mu podarí zazrieť ma.
Už sa stavali preč, ale zrazu bolo počuť hlasný ženský krik a dupot.
Oh nie...
