Myšlienky, ktoré chcem aby vedel

For myself

Chcem, aby ma videl.

Predstavujem si, ako ide len tak s kamošmi na výlet do Štiavnice. A idú si niekam sadnúť. A tam som ja s kamošmi. Vymeníme si také tie napäté pohľady... A po celú dobu na seba zazeráme. Ja sa snažím nedať na sebe znať, že ho poznám a že sa zabávam veľmi dobre.

(Možno viac ako normálne. Musím sa tu pozastaviť. Lebo je zvláštne, že sa aj cítim lepšie tým, že predstieram, len preto, aby videl ako mi je dobre a aby to ľutoval... Čo by sa stalo, ako by reagoval, keby som bola stále v depresii z toho? Ľutoval by to viac? Že ma to tak zničilo?)

Alebo je tu druhá možnosť.

Ako idem v lete za kamoškou do Moraviec. Na aute. Namaľovaná. A pekne oblečená atď.

Sedíme na káve... Podobný priebeh... Odídeme a vlastne už vtedy idem domov a parkujem hneď na tej ulici... Stále kontrolujem a dúfam, že sa pozerá. Úplne sebavedomo otváram auto, nasadám aj s kamoškou, ktorú po ceste vyhodím a ešte sebavedomejšie vyparkovávam a odchádzam preč.

Roztrhlo by ho, keby ma videl, že šoférujem sama.