POHÁR NÁS DVOCH

1 ; 4

,,Ako dlho sa vlastne poznáte?" spýtala sa Patrícia zvedavo. Obe dievčatá spolu dovtedy potichu stáli pred jedným z regálov plných náučnej literatúry. Každá z nich hľadala knihu na iný predmet, preto bolo nepravdepodobné, že ju nájdu na tej istej polici, no aj tak sa Patrícia od jej novej kamarátky ani nepohla. Len hľadela na knihy a občas po nich prešla ukazovákom, zotierajúc poprašok.

Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že túto miestnosť navštevuje veľmi veľa študentov.

Keď Nia nenašla to pravé na spodnej polici postavila sa a zo zvyku si oprášila bordovú sukňu, ktorá sa vďaka hrubšiemu, kvalitnému materiálu nekrčila ani pri podobných situáciach.

,,Koho presne myslíš?" spýtala sa Nia hlasom, akoby nevnímala a čítala si obsah knihy, ktorá by sa jej na úlohu z dejín mohla hodiť. Hneď po zazvonení, si ju totiž stopol profesor a za trest za niekoľko sekundové meškanie jej dal napísať vypracovať niekoľko strán o amerických tradíciách.
S hlavným zameraním na vďakyvzdanie, o ktorom mali dnes krátky dokument.

Patrícia odložila knihu, ktorú mala tak ako jej spoločníčka v rukách a otočila sa na ňu celým telom. ,,Ty a Hero," riekla. Na to vzala prvú knihu, ktorú mala po ruke a tvárila sa ako veľmi ju jej text zaujal, aj keď si ho ani očkom nepozrela.
,,Už to budú štyri roky." Jemne sa plecom oprela a regál, ešte predtým ale pohľadom skontrolovala, či sa náhodou neprevráti.
Staré drevo však kvalitne držalo.

,,Presnejšie odvtedy, čo chodí s Ireanom do tej istej triedy," povedala a založila si ruky na hrudi, prsty mala zaháknuté o knihu, pričom jej ukazovák bol zavretý medzi stránkami.
Zrejme našla to, čo potrebovala. ,,Irean ho zavolal, nech si idú niečo zahrať. Bola som vtedy chorá, čiže som ležala doma na gauči a čítala si knihu pri hudobnom kanáli. Všetko mi prerušil ich príchod. Irean ma vyhodil a Hero ani nezaregistroval."

,,Aspoň to som si myslela," pomyslela si.

,,To je celé. Vtedy som ho nepriamo spoznala," dokončila svoj krátky príbeh plný romantiky, ktorú mohlo približne trinásťročné dievča zažiť. Tedy ak Patrícia dobre rátala.
,,Čakala som nejaký rozprávkový začiatok, napríklad, že ťa zachránil pred zlodejom."
Nia sa pousmiala. ,,Ver, že začiatok bol presný opak rozprávky. Teraz ale prežívam chvíle lepšie ako v nejakom románe či tínedžerskej beletrii."

,,To by si nevšimol len slepý," začala Patrícia, ,,celá pri ňom žiariš."

,,Ďakujem. Aj ja si to uvedomujem. Čím som s ním dlhšie, tým som si viac vedomá toho, že ho nikdy nechcem stratiť."

Nia si hlboko vydýchla. ,,Áno, sú tu aj tie temnejšie stránky, celého nášho vzťahu, no... Prepáč, určite nechceš počúvať moje výlevy."

,,Nie, to je v poriadku."

Aj keď to Patrícií nevadilo, Nia sa k predošlej téme už nevrátila. Radšej sa pozrela na knihu, ktorú Paťa držala v rukách. ,,Máme nejakú úlohu z prírodných?"

Tá pokrútila hlavou na znak nesúhlasu. ,,Aha," šepla pobavene Nia a pomaly sa pobrala sadnúť si za veľký drevený stôl, kde mali obe vyložené veci.
Paťa absolútne nechápala, ako sa jej taká myšlienka mohla vnuknúť, to sa ale zmenilo, keď vracala knihu na pôvodné miesto.

Ako sa robia deti časť 2. (6+)

,,Panebože," šepla si, tak aby to mohla počuť len ona a mala čo robiť, aby sa hanbou neprepadla.
,,Len som chcela vedieť, ako sa tu takúto kniha mohla ocitnúť," snažila sa to zahovoriť, kým ju čo najrýchlejšie vsúvala naspäť do police. Stránky sa jej pri tom skoro ohli, no našťastie si to všimla včas a zabránila tomu.